AGENTÚRNU SPRÁVU SME NAHRADILI AUTORSKÝM ČLÁNKOM
Je to oveľa pochmúrnejšie, ako tvrdia oficiálne miesta. Napriek miliardám naliatych dolárov a vyše stotisíc vojakom v teréne je koniec vojny v Afganistane v nedohľadne.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Americká vláda do nej naliala už takmer tristo miliárd dolárov. V krajine sa pohybuje vyše stotisíc amerických vojakov a ďalšie desaťtisíce spojencov z NATO.
Napriek tomu západ svoju vojnu proti fundamentalistom z Talibanu prehráva. Potvrdil to aj jeden z najväčších únikov spravodajských informácií v histórii Spojených štátov.
Tri médiá analyzujú Získala ho internetová stránka Wikileaks, ktorá ho sprístupnila trom svetovým novinám - americkým New York Times, britským Guardian a nemeckému magazínu Spiegel. Tie teraz zverejnili analýzu obrovského množstva utajených informácií.
Pozri, kto to vynáša Stránka Wikileaks sa dostala k vyše 90tisíc tajným dokumentom o vojne v Afganistane. Ide o jeden z najväčších spravodajských únikov. Wikileaks sa považuje za budúcnosť žurnalistiky. Poskytuje miesto zdrojom, čo vedia, že sa deje niečo zlé, ale nemôžu byť odhalené. Nezaujímajú ich názory ani fámy. Na internete sa Wikileaks objavila v roku 2006. Tvrdí, že má na stránke milión dokumentov. Zdroje chráni aj kryptografickými technikami.
Celkovo išlo o vyše 90tisíc utajených vládnych či armádnych správ za obdobie dvoch amerických prezidentov od Georgea Busha až po súčasného lídra Bieleho domu Baracka Obamu do decembra 2009. Najnovšia protipovstalecká stratégia z tohto roku tam chýba.
Zo skúmania šesťročného archívu detailných informácií, ktoré stránke Wikileaks poskytli armádne zdroje, podľa New York Times vyplýva, že „pohľad na vojnu je oveľa pochmúrnejší než ten oficiálny".
A čo teda v tých rôznych správach je? Množstvo pre armádu nepríjemných faktov, ktoré sa oficiálne úrady snažili utajiť, respektíve neponáhľali sa s ich zverejnením. Viac ako o ucelený pohľad na vojnu ide o útržkovité informácie, ktoré dokopy vytvárajú hrozivú mozaiku o stave vojny v Afganistane. Tá svojím trvaním už prekonala aj vojnu vo Vietname.
Tak napríklad, že Taliban, ktorý je najsilnejší od americkej invázie v roku 2001, používa pri útokoch rakety zameriavajúce cieľ podľa jeho teploty. Takéto zbrane proti lietajúcemu nepriateľovi používali mudžahedíni, ktorým sa úspešne podarilo Sovietsky zväz z Afganistanu vyhnať. Zrejme na nejakú variáciu americkej rakety Stinger doplatil napríklad vrtuľník CH47 v roku 2007, keď po zásahu stroskotal aj s piatimi Američanmi, Britom a Kanaďanom na palube.
Fundamentalistické hnutie, ktoré v roku 2001 nechalo vybuchnúť najväčšie sochy Budhu na svete, je po vyše ôsmich rokoch bojov dostatočne silné na to, aby financovalo rozsiahlu sieť agentov, aj dvojakých, spolupracovníkov a kolaborantov oblečených v uniformách afganskej polície či armády.
Potrebu médií ako kontroly moci vojna neznižuje, píše Peter Morvay.
Sirotinec bez detí Spomínajú sa aj Provinčné rekonštrukčné tímy, ktoré sa v jednotlivých oblastiach snažia praktickou pomocou obyvateľom zlepšiť imidž zahraničných jednotiek, ktoré často pri bojoch zabíjajú nevinných civilistov. V uniknutých správach sa spomína sirotinec vybudovaný za americké financie, v ktorom ani po roku neboli žiadne siroty. Problémom je aj vysoká korupcia medzi afganskými bezpečnostnými jednotkami či vládnymi organizáciami.
Znovu umierali nevinní O tom, že sa spojeneckým silám nedarí predchádzať stratám na životoch obyčajných obyvateľov, sa ukázalo aj včera. Pri piatkovom raketovom útoku NATO podľa afganskej vlády v piatok zomrelo 45 civilistov v južnej provincii Helmand, keď sa počas bojov medzi alianciou a Talibanom ukryli do hlineného domu. Podobných prípadov je v uniknutých správach od Wikileaks celkom 144.
„Tento archív ukazuje medzi americkými jednotkami a NATO trend utajovania civilných obetí," citoval Guardian Rachel Reidovú z Human Rirgts Watch.
Znovu sa ukázalo, akým nespoľahlivým spojencom je pre Američanov Pakistan, ktorý od nich dostáva ročne miliardu dolárov na bezpečnosť. Peniaze a zdroje pakistanskej armády či tajnej služby často končia v Talibane. „Správy naznačujú, že pakistanská armáda sa správa ako spojenec aj nepriateľ zároveň," napísal New York Times.
Biely dom zareagoval na rozsiahly únik podráždene. Podľa neho môže ohroziť ľudí nasadených v boji. Tri svetové médiá sa však zhodli: informácie z Wikileaks aspoň čiastočne museli uverejniť, aby nezostalo pri status quo.
Vojna podľa Wikileaks
Skoro ako archív Stasi
Zakladateľ stránky Wikileaks Julian Assange narodený v Austrálii a pohybujúci sa všade po svete s laptopom v ruksaku prirovnal zverejnenie archívu utajených amerických dokumentov o vojne v Afganistane k otvoreniu archívov východonemeckej tajnej služby Stasi. V rozhovore pre Spiegel povedal, že ide o „najkompletnejší popis vojny, aký bol vydaný ešte počas jej prebiehania".
Príliš aktívna CIA
Americká tajná služba CIA je podľa Wikileaks v Afganistane oveľa aktívnejšia, ako sa zdá, a podľa uniknutých informácií, okrem svojich špionážnych aktivít v teréne s vysadenými jednotkami, napríklad financuje svoju afganskú kolegyňu a prakticky riadi ako svoju vysunutú pobočku. V uniknutých informáciách je popísané, ako tajné „čierne" jednotky naháňajú lídrov Talibanu, aby ich zlikvidovali bez súdu.
USA: Stratégiu nemeníme
Americký poradca pre národnú bezpečnosť generál James L. Jones tvrdí, že zverejnené dokumenty neobsahujú dosahy novej americkej stratégie v Afganistane. Stratégiu, ako aj vzťahy s Pakistanom to podľa neho neovplyvní.
Viac na www.wikileaks.org/wiki/Afghan_War_Diary,_2004-2010
Mirek Tóda, čtk
EPICENTRUM PETRY PROCHÁZKOVEJ
Tajné? Ako pre koho
Na začudovanie, zatiaľ asi najmenší škandál spôsobili tajné materiály o afganskej vojne, ktoré prenikli na verejnosť, v samotnom Afganistane.
Má to hneď niekoľko dôvodov. Predovšetkým, väčšina Afgancov nevie čítať a nemá doma elektrinu, takže sa informácie o tom, že Wikileaks uverejnila tajné dokumenty, k nim dostane až za čas. Po druhé, o väčšine „tajných" informácií sa v Afganistane dávno otvorene hovorí.
Tak predovšetkým „prekvapujúce" tvrdenie, že koaličné sily vojnu v tejto divokej krajine prehrávajú. O tom si šušká od Hindukúša, strednú Áziu až do európskej časti Ruska hocikto.
Tézu, že len vojenskou cestou môžeme obnoviť v krajine poriadok, spochybnili už pred dvadsiatimi rokmi, keď z Afganistanu odchádzal domov posledný sovietsky okupant. Dostať sa Afgancom pod kožu, spriateliť sa s nimi a skúsiť inú formu „obchodnej" spolupráce než guľkami
a strelným prachom, to nedokázal nikto. A teraz sú
v tom Američania. A my Európania s nimi. Tajomstvo to rozhodne nie je.
Napríklad vraždy civilistov. Pri operáciách umierajú stovky civilistov a radšej sa to novinárom nehovorí.
Nakoniec dokumenty, ako aj reakcia Bieleho domu na nich ukazujú, že životy Afgancov a Američanov či Európanov majú pre nás diametrálne inú cenu. Hlavný problém zverejnenia totiž spočíva v tom, že to môže ohroziť „našu" bezpečnosť a „našich" vojakov.
Tajné informácie len potvrdzujú reči afganských dedinčanov o cudzích vojakoch rozkopávajúcich dvere a mieriacich i na detské kolísky, hlavička-nehlavička. Veľmi im človek neveril. Teraz už bude mať i tvrdenie negramotných pastierov väčšiu váhu.
Petra Procházková, agentúra Epicentrum
