Dili 19. mája (TASR) - Desaťtisíce nadšených obyvateľov Východného Timoru sa dnes zhromaždili na okraji metropoly Dili, aby oslávili nezávislosť svojej krajiny po stáročiach cudzej vlády.
Organizátori očakávajú, že v čase slávnostného obradu - o polnoci (17.00 h SELČ) - bude na poli Taci Tolo stotisícový dav.
O polnoci bude posledný raz zo stožiara stiahnutá vlajka OSN, ktorá Východný Timor spravuje od referenda o nezávislosti z roku 1999. Namiesto nej vztýčia zástavu prvého štátu nového milénia - bielu hviezdu na červeno-žlto-čiernom podklade.
Na úvod osláv sa v horúcom a dusnom počasí uskutočnila trojhodinová katolícka omša celebrovaná nositeľom Nobelovej ceny mieru, biskupom Carlosom Ximenesom Belom, ktorý udeľoval požehnanie vojakom, policajtom a veteránom boja za nezávislosť. Východný Timor je štát s katolíckym obyvateľstvom obklopený najľudnatejšou moslimskou krajinou, Indonéziou.
Na Východný Timor pri tejto príležitosti pricestovali zahraniční lídri a delegácie z 80 krajín, vrátane generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana, ktorý Východotimorčanom prisľúbil, že nezostanú opustení po tom, čo sa pred troma rokmi rozhodli pre nezávislosť na Indonézii. Zároveň ocenil, čo v krajine dosiahla misia OSN a prisľúbil, že svetová organizácia bude so 740-tisícovým Východným Timorom - najchudobnejšou ázijskou krajinou - ďalej spolupracovať. "Toto nie je koniec cesty. Nehovoríme zbohom," povedal s tým, že odchádzajúcu misiu vystrieda nová, menšia.
Medzi tisíckou prominentných hostí je aj bývalý americký prezident Bill Clinton, po ktorý vyzdvihol "historický boj" Východotimorčanov a dodal, že sa svoju slobodu platili krvou. "Chcem poďakovať lídrom a ľudu Východného Timoru, dali nám všetkým šancu pripomenúť si, že sloboda je cenná," vyhlásil exprezident.
Hosťom osláv je aj austrálsky premiér John Howard, hlavy štátov z Portugalska, Nového Zélandu a desiatky menších krajín.
Proti prítomnosti Howarda protestovalo asi 150 demonštrantov, ktorí Canberru obvinili, že Východný Timor dotlačila k nevýhodnej dohode o ťažení ropy v jeho vodách. Austrália a Východný Timor na budúci týždeň podpíšu zmluvu o rozdelení zásob ropy a zemného plynu pod Timorským morom. Príjmy z týchto zdrojov - prvé sa očakávajú v roku 2005 - budú rozdelené v pomere 90:10 v prospech Východného Timoru.
Na obrade sa zúčastní aj indonézska prezidentka Megawati Sukarnoputrí. V súvislosti s jej návštevou prepukol spor okolo prítomnosti šiestich indonézskych vojenských plavidiel v timorských výsostných vodách. Sukarnoputrí ako dlhoročná odporkyňa východotimorskej nezávislosti súhlasila s účasťou na oslavách napriek opozícií niektorých indonézskych zákonodarcov. Zrejme v snahe zmierniť domácu kritiku zaradila do programu aj návštevu hrobov časti z 10.000 indonézskych vojakov, ktorí zahynuli v bojoch s povstalcami.
Východný Timor sa stal po skončení 400-ročnej koloniálnej vlády Portugalska v roku 1975 terčom indonézskej invázie. Vojenský zásah sa uskutočnil s tichou podporou amerického prezidenta Geralda Forda a vtedajšieho šéfa diplomacie Henryho Kissingera, ktorý Jakartu navštívil v predvečer útoku. Neskoršie americké administratívy podporovali indonézskeho diktátora Suharta pri krvavom potláčaní timorských rebelov.
Počas 24 rokov trvajúcej nadvlády Jakarty zahynula na následky bojov, hladu a chorôb štvrtina populácie Východného Timoru, viac ako 200.000 ľudí - väčšinou civilistov.
Posledná krvavá kapitola histórie krajiny s viac ako 2000 obeťami sa odohrala po referende z augusta 1999, v ktorom sa obyvatelia Východného Timoru rozhodli pre nezávislosť. To vyvolalo zúrivú reakciu projakartských milícií podporovaných indonézskou armádou, ktoré vyvolali nepokoje, zničili väčšinu budov, zabíjali dobytok a prinútili státisíce ľudí k úteku na Západný Timor, patriaci Indonézii.
Situácia sa upokojila až po zásahu mierovej jednotky OSN a Spojené národy začali Východný Timor následne spravovať.
Očakáva sa, že medzinárodní darcovia budú Východný Timor plne podporovať dva nasledujúce roky. V tomto čase má v krajine zostať asi 5000 vojakov mierovej jednotky.
