DUISBURG, BRATISLAVA. Radosť, priatelia, palacinky. Láska je všade. Láska je späť. To boli heslá najväčšej tanečnej párty na svete za 21 rokov jej existencie. Včera usporiadatelia Love Parade oznámili, že ďalšia nebude. Posledná oslava lásky, hudby a tanca, ktorú počas jej existencie navštívilo 13 miliónov ľudí, sa skončila tragicky. Zomrelo pritom 19 ľudí a viac ako 300 bolo zranených.
Jedna z najhorších tragédií v Nemecku za uplynulých desať rokov šokovala politikov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová hovorila o hrôze, prezident Christian Wullff o šoku. Prokuratúra v Duisburgu už začala v dvoch prípadoch trestné stíhanie za zabitie z nedbanlivosti. A verzie toho, čo sa v sobotu skutočne stalo, sa rozchádzali čoraz viac. Na včerajšej tlačovej konferencii nedokázali vyšetrovatelia, zástupcovia mesta a usporiadateľov odpovedať vôbec alebo len čiastočne. Údaje sa rozchádzali v počte účastníkov i v okolnostiach tragédie.
Rôzne verzie Pôvodne médiá informovali, že organizátori nezvládli obrovský počet návštevníkov. Malo ich byť 1,4 milióna na priestranstve pre 300-tisíc ľudí. V tuneli, jedinej ceste, ktorá viedla do a z areálu, tak vznikla v sobotu okolo šiestej hodine panika a dav ušliapal niekoľko ľudí. Detlef Schmeling, zástupca policajného prezidenta v Duisburgu, na včerajšej tlačovej konferencii nevedel počet účastníkov potvrdiť. Tvrdil, že podľa záberov z policajných helikoptér nebol areál preplnený v „žiadnom okamihu“ a k panike nedošlo.
Love Parade
Najznámejšiu tanečnú párty navštívilo za 21 rokov 13 miliónov ľudí.
1989 – technopárty zakladá DJ Dr. Motte (Matthias Roeingh), na prvú Love Parade v Berlíne prišlo 150 ľudí, 1999 – rekordný počet účastníkov 1,5 milióna, až do roku 2006 je vždy v Berlíne, 2001 – po rozhodnutí Spolkového ústavného súdu už nie je Love Parade politickou demonštráciou, ale komerčnou akciou, 2007 – prvýkrát je v Essene.
Podľa doterajších zistení zomrelo 14 ľudí na vstupnej rampe, ktorá viedla do areálu. Zahynuli, keď sa snažili ujsť bočnými schodmi. Ďalší dvaja na stene, keď sa šplhali von, a traja podľahli zraneniam v nemocnici. Medzi obeťami, ktoré boli vo veku od 20 do 40 rokov, boli aj cudzinci – Holanďan, Austrálčan, Talian a Číňan. Podľa nášho ministerstva zahraničných vecí nezomrel žiadny Slovák.
Boli tam aj Slováci Slovákov tam bolo niekoľko. „Bola to neskutočne zlá organizácia. Žiadne značenia pre vodičov, ani pre účastníkov. Pre 300 000 ľudí jedno pódium,“ napísala v diskusii na Sme. sk študentka Karina Guzmanová po návrate z Duisburgu. Nikdy viac už na podobné podujatie nepôjde. „Miestami to bolo hrôzostrašné. Tlačenica, žiadny vzduch. O prebúraní plotov a lození po stenách radšej pomlčím,“ napísala.
Britský dídžej Mark Knight bol prekvapený, že sa technopárty neskončila hneď. Ľudia sa zabávali ešte päť hodín po tragédii. „Organizátori trvali na tom, aby som ďalej hral, pretože sa obávali reakcie davu a ešte väčšej paniky,“ povedal pre BBC.
Mesto a usporiadateľov včera obviňovali viacerí. Podľa Matthiasa Roenigha, alias DJ Motteho, ktorý v roku 1989 technopárty založil, bolo trestuhodné urobiť z tunela jedinú prístupovú cestu. „Usporiadatelia sami seba precenili,“ povedal pre agentúru DPA.
Podobne zareagovali aj policajné odbory. „Už pred rokom sme varovali, že mesto je príliš malé a úzke pre takéto podujatia,“ povedal pre denník Bild Rainer Wendt, predseda odborov.
Pre 19 obetí tanečnej párty prišla pomoc záchranárov neskoro. FOTO - ČTK/AP
Kameraman: Vyzeralo to ako vojna
DUISBURG, BRATISLAVA. Hodiny stojí Lena neďaleko stánku s občerstvením pri hlavnej stanici v Duisburgu a čaká na svojho otca. Oči má červené od plaču a je bosá. Topánky stratila v tuneli. Na tú tvár nezabudnem
Dvadsaťjedenročná študentka z Essenu zažila technopárty prvýkrát. A prvýkrát videla mŕtvych. V tom tuneli. Cez nehybné telá a ťažko zranených sa jej podarilo dostať z tunela von. Iba so škrabancami. „Piati až šiesti ľudia tam na sebe ležali. Niektorí strašne volali o pomoc, iní už nevydali ani hlások,“ hovorí vystrašene pre Spiegel Online. Stále myslí na tvár ženy, ktorá neďaleko nej zomrela. „Neviem, či dokážem niekedy zabudnúť na jej meravú tvár alebo krik ostatných,“ hovorí.
V areáli o niekoľko metrov ďalej sa tancovalo a zabávalo. Martin, mladý právnik z Mníchova, nepočul, že mu vyzváňa telefón a pribúdajú esemesky. Až okolo jedenástej večer, päť hodín po najhoršej tragédii v Nemecku za posledných desať rokov, organizátori zrušili vystúpenie hlavného dídžeja Davida Guetta. „Nadávali sme a pískali, že nám pokazili zábavu, nič sme netušili,“ hovorí Martin. Až keď opúšťal areál, našiel si správu od vystrašených rodičov a priateľov. „Moja sestra plakala. Hodiny sa pokúšala dovolať sa mi, “ vraví.
Sedemnásťročný Dustin to všetko prežil. „Všetci sa chceli dostať do areálu. Aby to šlo rýchlejšie, začali sa štverať na schody, ktoré viedli priamo do areálu. Zozadu sa pritom tlačili ďalšie masy,“ hovorí v rozhovore pre agentúru AP. Vedľa neho zomrelo dievča. Ušliapali ju. Iné už začalo modrieť, keď sa jej snažil pomôcť. Záchranári prišli až o 40 minút, pre mnohých to bolo neskoro. „Ja už som sa rozlúčil so životom, neveril som, že sa z toho tunela dostanem,“ povedal.
„Všade ležali telá, vládol tam chaos a panika. Tak nejako si predstavujem vojnu,“ opisoval scénu kameraman nemeckej televízie N-TV. Záchranárov podľa neho nebolo spočiatku vôbec vidieť, len troch či štyroch ľudí z maltézskeho kríža. Ale ani tí sa nevedeli dostať k zraneným. „Nemôžete očakávať milión ľudí a poskytnúť priestranstvo pre 350-tisíc ľudí,“ dodáva.
Loveparade: Sex, drogy a techno
Bola to oslava slobody a lásky. Ale iba tej, po akej túžila generácia 90. rokov, ktorá dbala na extravagantný imidž a od hudby chcela hlavne podklad na tanečnú párty ako únik z reality.
Máte dvadsať a chuť stretávať sa s podobnými ľuďmi. Tak je to odjakživa. Bítnická mládež svorne chodievala do parku v San Franciscu, symbolom éry hippies sa stal festival Woodstock, mládež, ktorá žila elektronickou tanečnou hudbou, mala Love Parade. Začiatkom 90. rokov sa Berlín stal neoficiálnym hlavným mestom Európy. Dvaja ľudia dostali nápad vytiahnuť dídžejov z klubov, nechať ich hrať nekonečné technosety priamo v centre. Nazvali to oslavou lásky. Správa o nezvyčajnej párty sa rýchlo šírila a návštevnosť stúpala.
Keď sa mi naskytla príležitosť zviezť sa do Nemecka s kamarátom, išiel som sa zo zvedavosti pozrieť, ako tá legendárna akcia vlastne vyzerá. Prvý dojem bol kultúrny šok - masa zmaľovaných a bizarne oblečených ľudí sa celý deň natriasa v dunivých rytmoch.
Väčšina tanečníkov bola v totálnom tranze, v horúčave a tlačenici sa ešte presúvali kamióny so soundsystémami. Drogy, sex, akurát namiesto rokenrolu monotónne techno. Generačné heslo „pohni zadkom, mozog sa pridá" som si vysvetlil tak, že z masy ľudí som sa pratal preč. Aby som nezažil to, čo sa stalo teraz.
Oliver Rehák
