Frankfurt nad Mohanom 19. mája (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda začne dnes štvordňovú oficiálnu návštevu Českej republiky na nezvyčajnom mieste. S českým premiérom Milošom Zemanom sa totiž v bývalom koncentračnom tábore - na Národnom pohrebisku Terezín - zúčastní spomienkového aktu na počesť obetí nacistického režimu. Ako hlavný rečník by tu mal vystúpiť Zeman, píše v sobotňajšom vydaní nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
V tú istú dobu, ako bude v Terezíne rečniť Zeman, bude v nemeckom Norimbergu pokračovať 53. zjazd Sudetonemeckého landsmanšaftu, na ktorom vystúpi bavorský premiér Edmund Stoiber. "Po tejto nedeli by teda raz a navždy malo byť jasné, ako ďaleko sa od normality vzdialili česko-nemecké vzťahy, o ktorých uisťujú obe vlády," píše denník.
Voľba času a miesta stretnutia Zemana a Dzurindu však obsahuje skryté, ale neprehliadnuteľné posolstvo českej vlády - v Terezíne si uctia obete nacistického režimu, zatiaľ čo v Norimbergu sa zídu tí, ktorí chcú nemeckú porážku premeniť v neskoršiu výhru, píše sa ďalej.
Úspech Zemanového konfrontačného kurzu potvrdili najnovšie výsledky posledného prieskumu verejnej mienky, ktoré v piatok zverejnila česká agentúra TSN-Factum. Tá totiž predpovedá Zemanovej Českej strane sociálnodemokratickej (ČSSD) v júnových voľbách ešte lepší výsledok ako v roku 1998. ČSSD by totiž v súčasnosti volilo až 33,4 percenta opýtaných.
Aj výsledky prieskumu verejnej mienky Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktorý zverejnil Sociologický Inštitút českej Akadémie vied, ukazuje, ako sa v dôsledku diskusií o Benešových dekrétoch zomkli rady českého národného spoločenstva. Až 60 percent opýtaných si totiž v súčasnosti myslí, že vyvlastnenie Nemcov bolo "spravodlivé", zatiaľ čo minulý rok to bolo 47 percent a pred siedmimi rokmi 52 percent.
Podľa CVVM sa v roku 1995 asi 24 percent opýtaných domnievalo, že vyvlastnenie bolo síce nespravodlivé, ale že za minulosťou treba raz a navždy urobiť bodku. Teraz je to už iba 20 percent. Z prieskumu taktiež vyplýva, že iba päť percent respondentov (v roku 2001 to bolo šesť percent) je za ospravedlnenie sa a iba jedno percento je za odškodnenie Sudetských Nemcov (v roku 2001 dve percentá).
Benešove dekréty považuje za nespravodlivé asi 26 percent opýtaných. Za ich zrušenie je iba päť percent respondentov a až 67 percent odpovedalo, že "Benešove dekréty majú platiť aj naďalej".
Z výsledkov prieskumu, ktorý sa uskutočnil medzi 25. marcom a 2. aprílom na vzorke 1072 osôb vo veku nad 15 rokov, taktiež vyplýva, že asi tri pätiny respondentov pripisujú dekrétom negatívny vplyv na vzťahy Česka k Nemecku (61 percent) a k Rakúsku (58 percent).
Podľa FAZ sa teda odsúdenie sudetských Nemcov, s ktorým Zeman v januári tohto roku otvoril debatu o Benešových dekrétoch, nedá vzhľadom na tieto výsledky viac interpretovať ako "chybný krok" či "netaktnosť". Ide skôr o politický program odopretia dialógu, ktorý má byť odmenený voličmi.
Česká spoločnosť navyše pozitívne hodnotí aj vyňatie domácich disidentských hlasov z tohto dialógu. Najnovšou obeťou sa podľa denníka stal olomoucky arcibiskup Jan Graubner, ktorý sa dnes ako prvý český biskup vôbec aktívne zúčastní na svätej omši v Norimbergu.
Grauber je predsedom českej Konferencie biskupov, ktorá začiatkom apríla protestovala proti nacionalistickým tónom a vyzvala k verejnému ospravedlneniu sa za vyvlastnenie Nemcov a k zmiereniu.
Na túto výzvu Zeman Graubnerovi vzápätí odpovedal odporučením, že to by zároveň mohol opätovne zaviesť aj inkvizíciu a prenasledovanie čarodejníc. K Zemanovi sa pridal aj tieňový minister zahraničných vecí ČR Ján Zahradil (ODS), ktorý Graubnera obvinil, že ide do Norimbergu iba preto, pretože má na vrátení majetku záujem aj samotná cirkev, uzatvára FAZ.
sil sla
