Pri všetkej úcte k obetiam izraelského obkľúčenia pásma Gazy a hlavne pri všetkej úcte k faktom, je takéto prirovnanie nesprávne, zavádzajúce až hnusné.
Áno, Gaza nie je Tel Aviv a ani Ramalláh. V Gaze ľudia trú biedu, trpia nedostatkom priestoru, nezamestnanosťou.
Je viac ako možné, že niektorí ľudia v Gaze zomreli len pre to, že sa k nim nedostala včas pomoc. A je hrozné, že medzi nimi boli aj deti. No a tiež nie je fér, že v Gaze sa Hamas pokúša nastoliť šaríju a buzeruje každého, kto nejde s ním.
Takáto a ešte horšia situácia je ale v mnohých oblastiach sveta.
Tam, kde vládnu diktátori, kde je občianska vojna, kde sa medzi sebou zabíjajú členovia znepriatelených náboženských alebo etnických skupín. So žiadnym z takýchto miest sa však nespája výraz holokaust tak často a tak klamlivo, ako s Gazou.
To mi napadlo, keď som si minulý týždeň v novinách prečítala, ako otvorili v Gaze prvé veľké obchodné centrum, ktoré sa navlas podobá obchodným centrám v Izraeli.
Obchody si tam zriadili aj luxusné svetové značky. Keď Izrael uvoľnil blokádu Gazy, začal do obchodov prúdiť tovar. Obchodníci v Gaze zrazu majú problém s nekvalitným egyptským tovarom, čo mali v sklade.
Nikto ho nechce, ľudia z Gazy požadujú drahšie, ale lepšie izraelské výrobky.
Tak, keď toto chce niekto prirovnávať ku koncentráku, tak je buď klamár, hlupák, citový vydierač, alebo demagóg. Aby sme si rozumeli.
Ja ľuďom v Gaze želám aj dvadsať moderných obchodných centier.
Tiež dúfam, že Izrael a Palestínčania sa raz dohodnú na slušných a spravodlivých pravidlách spolunažívania.
To by mohlo znamenať, že blokáda pásma Gazy bude zbytočná. Slušné spolunažívanie však predpokladá aj pravdovravnosť.
A tak by reči o koncentrákoch v Gaze mali prestať.
