PRAHA, BRATISLAVA. Ten, čo mal pri akciách za úlohu šoférovať a strážiť okolie. Ten, čo bol v tieni Mašínovcov.
Napriek tomu, že Milan Paumer bol menej známym z odbojovej skupiny bratov, po nežnej revolúcii bol Čechom na očiach práve on. Kým bratia sa v Amerike rozhodli zostať s tým, že v Prahe stále vládnu komunisti, Paumer sa z emigrácie vrátil. Bránil skupinu pred kritikmi, podľa ktorých sa na Západ prestrieľali za cenu nevinných ľudských životov, komentoval politiku. Až dovčera, keď v Prahe zomrel po ťažkej chorobe.
Začínali s klincami na ceste
Paumer sa narodil 7. apríla 1931 a vyrastal v Poděbradoch. Jeho otec pracoval až do komunistického prevratu ako šéf hospodárskeho družstva. Po ňom ho ako „politicky nespoľahlivého“ preradili do funkcie pokladníka. Matka bola v domácnosti, ich syn vyštudoval stojnícku priemyslovku.
Ja neviem, ako si oni predstavujú boj proti zlu. To sme po nich mali hádzať slivkové knedle?
Milan Paumer
Keď sa do Poděbrad prisťahovala rodina nacistami popraveného odbojára Josefa Mašína, Paumer sa spriatelil s jeho synmi. Po roku 1948 začali s menšími akciami ako klince na ceste, ktorou prechádzali pionieri. Neskôr sa rozhodli pre ozbrojený boj s komunizmom.
Ten vyvrcholil prestrieľaním sa až do Západného Berlína. Päťčlennú skupinu pri úteku cez východné Nemecko prenasledovalo 20-tisíc ozbrojencov. Dvoch chytili a v roku 1955 popravili, Mašínovci a Paumer sa dostali až do americkej zóny v Berlíne. Na úteku zabili šesť ľudí – policajtov, ale aj pokladníka.
Bratia (zľava) Ctirad a Josef Mašínovci a Paumer si pred útekom budovali kondíciu. Mašínovci sa do Česka nevrátili, Paumer v roku 2001.
FOTO – iDnes.cz
„Tu nič nebolo. Len tma ako vo vreci. Nemali sme nič, len kompas a ten sme stratili. Šli sme podľa hviezd. Keď sme videli svetlá a počuli spev v nemčine, až vtedy sme naisto vedeli, že sme v Nemecku,“ spomínal neskôr Paumer, ktorý na Západ prišiel s prestreleným bruchom.
Kým rodiny odbojárov čelili represiám, Mašínovci a Paumer sa v americkej armáde pripravovali na návrat – so zbraňou. Očakávali tretiu svetovú vojnu.
Paumerove spomienky na videu si môžete pozrieť tu.
Paumer bol vojakom päť rokov, bojoval aj v kórejskej vojne. Potom vystriedal viac povolaní, končil ako majiteľ taxislužby.
Návrat domov bez privítania
V roku 2001 sa natrvalo vrátil do Česka. Tam ho však žiadne vrelé privítanie nečakalo. Česi su totiž rozdelení, časť považuje mašínovskú skupinu za vrahov.
Prezident Václav Klaus ich nevyznamenal s tým, že sú kontroverzní, Václav Havel hovoril o „zimomriavkach“. Ocenil ich naopak Mirek Topolánek, keď im v roku 2008 udelil plaketu predsedu vlády. Ich cestu na západ si symbolicky zopakovala skupina českých nadšencov.
Voľby ho potešili
„Keď bojujete s nepriateľmi, nemôžete byť ľudomil. Rovnaký prístup uplatňovali aj komunisti po roku 1948,“ odbíjal kritiku Paumer a komentoval aj súčasné dianie v Česku. Podporil spomienku na atentátnikov na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha i demonštráciu za americký radar v Brdoch.
„Výsledok volieb mi urobil radosť. Myslel som, že sú tu len samí ľavičiari, ale nakoniec sa ukázalo, že máme aj nejakých pravičiarov,“ povedal po májových parlamentných voľbách.
Tretí odboj. Stále nepreskúmaný
PRAHA, BRATISLAVA. Keď Mašínovci v roku 1953 utekali z komunistického Československa, pomohlo im aj hnutie, ktoré sa dnes označuje ako tretí odboj. Pôsobilo v 50. rokoch, keď vrcholila studená vojna i politické procesy v Československu.
Na politickom, spravodajskom, ale aj ozbrojenom boji s komunistami sa podľa historikov zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. Mnohí, podobne ako Mašínovci, boli spriaznení s niekdajším odbojom proti nacistom.
Eduard Stehlík z českého Vojenského historického ústavu odhadol, že len v amerických jednotkách v západnom Nemecku bolo takýchto odbojárov päťsto.
O Mašínovcoch vyšlo už niekoľko kníh, ucelená interpretácia tretieho odboja však stále chýba. Mnohých prekvapilo, keď sa v roku 2008 ozval syn pokladníka v továrni, ktorého Mašínovci zastrelili pri lúpeži. Josef Rošický zdôraznil, že jeho otec nebol členom KSČ, a keď o peniaze bojoval, robil si len svoju prácu. „Mašín mi zavraždil otca a komunisti nás potom vyhnali z bytu a ožobráčili,“ povedal Rošický denníku Právo.
Pavol Szalai
