Podobné opačné nálady Albáncov a Srbov ako včera panovali v Kosove aj počas jednostranného vyhlásenia nového štátu vo februári 2008. Od tej chvíle sa toho zmenilo mnoho - Kosovo uznalo skoro 70 krajín, prijalo ústavu, a včera ho odobril aj Medzinárodný súdny dvor.
Pre Albáncov a Srbov žijúcich v tejto dvojmiliónovej krajine však život zostáva v mnohých smeroch rovnaký.
Najchudobnejší kút Európy má stále 40percentnú nezamestnanosť. Vláda, ktorú vytvorili bývalí bojovníci gerilovej organizácie UČK, nevyvrátila podozrenia z korupcie. A nové zahraničné investície do krajiny neprichádzajú.
Albánec v Kosove, azda najoptimistickejší človek v Európe, sa už toľko neteší z nového štátu. Dokonca každý štvrtý si podľa minuloročného prieskumu myslí, že odtrhnutie od Srbska nebolo správne. Môže síce platiť eurom, podobne ako Slovák, no veľa si toho za nemalé ceny v Prištine nekúpi.
Najmladší národ v Európe každý rok zásobuje pracovný trh masou mladých ľudí. Práca pre nich však nie je. A preto sa pre mnohých túžba po novom živote spája s odchodom do zahraničia. Môžu len závidieť Srbom či Macedónčanom, ktorí už bez víz môžu cestovať po Európe. A často v nej aj ostanú žiť a pracovať.
Srb, ktorý žije najmä na severe Kosova, zasa neustále verí, že sa napokon vráti k Srbsku. Včerajšie rozhodnutie ho mohlo donútiť uznať realitu, aj keď analytici to neočakávali.
Srb v Kosove mal za posledné dva roky s kosovskou vládou vážne spory. Keď v zime vypla elektráreň prúd do srbských enkláv či keď mu narušili srbskú mobilnú sieť v krajine.
Na rozdiel od Albáncov, jeho tvár nie je vôbec mladá. Po maturite mladí odchádzajú do Srbska či ešte ďalej. Včerajšie rozhodnutie ich môže k tomu popohnať ešte viac.
