Pôvodná agentúrna správa bola o 20:31 nahradená autorským textom SME
HAAG, BRATISLAVA. Srbi o tom údajne vedeli už deň dopredu. Keď sa vo štvrtok o piatej rozozvučali zvony ich pravoslávnych kostolov, aby sa modlili, bol už výsledok známy aj oficiálne.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu vo štvrtok vydal posudok, podľa ktorého vyhlásenie nezávislosti Kosova vo februári 2008 nebolo nelegálne. Práve porušením medzinárodného práva, konkrétne rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244, bojovali Srbi proti strate svojej provincie.
Nedá sa odvolať
Desať z 15 sudcov medzinárodného súdu si však myslí opak. „Medzinárodné právo nemá aktívne ustanovenie, ktoré limituje deklarácie nezávislosti, preto kosovské vyhlásenie nezávislosti nie je porušením medzinárodného práva," povedal predseda súdu v posudku. Štyria boli proti, jeden nehlasoval.
Posudok súdu, na ktorý sa obrátilo Valné zhromaždenie OSN, je konečný a nedá sa proti nemu odvolať. Na druhej strane má však iba odporúčací a nie záväzný charakter.
Medzinárodné právo nemá aktívne ustanovenie, ktoré limituje deklarácie nezávislosti, preto kosovské vyhlásenie nezávislosti nie je porušením medzinárodného práva.
Text poradného posudku
Medzinárodný súdny dvor v Haagu
Naštartuje uznávanie?
Jeho verdikt očakávali mnohí v Srbsku aj v Kosove. „Veľa ľudí rozhodnutie pozeralo v televízii a počúvali rádiá," povedal Avni Zogiani, analytik z kosovskej mimovládnej organizácie Čohu. Súd legálnosti Kosova môže podľa analytikov teraz naštartovať ďalšiu vlnu uznania Kosova. Doteraz ho akceptovalo 69 zo 192 štátov sveta.
Marc Weller, lektor medzinárodného práva v britskom Cambridgi pre Rádio Slobodná Európa povedal, že sa očakáva okolo 30 nových uznaní Kosova. Dôležité krajiny ako Rusko či Čína, ale aj Cyprus podľa neho svoj odmietavý postoj nezmenia.
Posudok môže mať vplyv aj na iné časti krajiny. Podľa analytikov by mohol povzbudiť viaceré separatistické skupiny, napríklad Abcházsko a severné Osetsko v Gruzínsku, Srbov v Bosne či tureckú časť Cypru.
Rokovania len o severe
Srbi hovoria, že ich postoj voči Kosovu sa nemení - nezávislosť krajiny vraj nikdy neuznajú.
Priestor na rokovania o statuse sa týmto však možno definitívne zatvorili.
K rokovaniam medzi Belehradom a Prištinou by predsa len mohlo dôjsť. Podľa analytika Zogianiho už na jeseň by mali začať vyjednávať o otázke severného Kosova. V tejto časti majú väčšinu Srbi, ktorí si tu vytvorili paralelné inštitúcie a centrálna vláda tu má minimálny vplyv.
Zogiani hovorí, že Belehrad by rád dosiahol v tejto časti krajiny autonómiu. Rokovať by sa malo aj o ochrane kultúrneho dedičstva srbskej pravoslávnej cirkvi (na území Kosova je množstvo kláštorov, ktoré chránia vojaci NATO) a tiež decentralizácii krajiny.
Výmena je nereálna
V srbskej tlači sa objavili aj špekulácie, že by Srbi s Kosovčanmi mohli dosiahnuť istú výmenu hraníc.
Albánci by sa vzdali Severného Kosova, ktoré by sa pripojilo naspäť k Srbsku. Na revanš by sa Belehrad vzdal Preševského údolia, oblasti na juhozápade krajiny, kde žije silná albánska menšina.
Podľa Zogianiho je tento variant veľmi málo pravdepodobný, Srbi by sa svojho teritória nevzdali. „Výmena územia v moderných časoch nie je vhodné riešenie na medzinárodnej úrovni, bolo by veľa prekážok," povedal pre Rádio Slobodná Európa akademik Marc Weller.
Finančný svet Prištinu uznal, Srbi nechcú nikdy
Problematický balkánsky štátik jestvuje aj napriek odporu Belehradu.
1. Funguje Kosovo ako nezávislý štát?
Má niektoré jeho znaky. Disponuje armádou aj tajnou službou, vydáva pasy a zakladá veľvyslanectvá. Nechýba mu ani vlastná zástava a hymna. Na druhej strane je tam obrovská korupcia a nezamestnanosť.
2. Zmierili sa kosovskí Srbi s odtrhnutím od Belehradu?
Väčšina nie. V severnej časti krajiny, kde sú väčšinovo srbské oblasti, vznikli paralelné inštitúcie napojené na Belehrad.
3. Koľko krajín už uznalo samostatné Kosovo?
Kosovo ako nezávislý štát uznalo 69 zo 192 členov OSN, ale napríklad aj Taiwan. Srbi tvrdia, že ho neuznajú nikdy.
4. Ktoré krajiny únie neuznali Kosovo?
Kosovo uznalo 22 z 27 členov Európskej únie. Neuznali ho Cyprus, Grécko, Rumunsko, Španielsko a Slovensko. Buď z údajných obáv, že by tým motivovali k odtrhnutiu vlastné etnické menšiny, či pre nadštandardné vzťahy so Srbmi.
5. Kto pomáha Prištine spravovať krajinu?
Európska únia a OSN. V Kosove pôsobí misia EULEX, ktorá tam priviedla dvetisíc európskych policajtov, sudcov a colníkov. Sú medzi nimi aj Slováci. EULEX mala nahradiť podobnú misiu UNMIK, tá tam však zostala spolu s mierovou misiou NATO KFOR. Kosovo je členom Svetovej banky aj Medzinárodného menového fondu, ktorý mu nedávno schválil pôžičku 110 miliónov eur.
6. Vytratilo sa z Kosova násilie?
Nie. K občasným zrážkam dochádza v Kosovskej Mitrovici, rozdelenej medzi Albáncov a Srbov. Jeden človek tam zomrel v júli pri útoku na dav Srbov. Väčšie organizované násilie podľa analytikov nehrozí.
Pavol Szalai, Tomáš Vasilko
