TEL AVIV. Izraelčania sa už možno raketových útokov z pásma Gazy nebudú musieť obávať. Izrael úspešne otestoval protiraketový systém domácej výroby, ktorý má zabrániť ostreľovaniu židovského štátu militantnými skupinami.
Drahý systém
Pri meste Sderot by mal začať naplno pracovať v novembri. Problémom je jeho cena. Aj s americkou vojenskou pomocou si Izrael môže dovoliť nanajvýš deväť odpaľovacích zariadení. Odborníci však hovoria, že ich treba asi dvadsať. A izraelský kabinet v minulých dňoch schválil návrh štátneho rozpočtu, ktorý má ministerstvo obrany pripraviť o 2,7 miliardy šekelov (asi pol miliardy eur).
Systém, ktorý volajú Železný dóm, môže simultánne zneškodniť rakety stredného a krátkeho doletu letiace z viacerých smerov a z rôznych vzdialeností. Izrael ho zamýšľa hlavne ako obranu svojich miest proti pomerne primitívnym raketám kassám z pásma Gazy a sofistikovanejším kaťušiam, čo má v arzenáli libanonské hnutie Hizballáh. Počas vojny s Hizballáhom v lete 2006 dostal izraelský sever riadne zabrať od kaťúš. Pohraničie s Gazou tiež roky trpí ostreľovaním z pásma, hoci v posledných mesiacoch je tam relatívny pokoj.
Rakety na Izrael
2001 – prvýkrát dopadla raketa z pásma Gazy na Izrael.
2004 – prvýkrát zabila človeka.
2007 – za rok na územie Izraela dopadlo takmer 1700 rakiet.
Jún 2008 – nastalo takmer polročné prímerie. Počas následnej trojtýždňovej vojny zahynulo viac než tisíc ľudí na palestínskej strane a na Izrael dopadlo asi 550 rakiet. Po vojne sa počet rakiet veľmi znížil.
Rakety zväčša nenarobia veľké materiálne škody a útoky sa v drvivej väčšine prípadov obídu bez obetí na životoch. Predstavujú však traumu pre izraelské obyvateľstvo, ktoré tlačí vládu na to, aby s tým niečo urobila.
Izrael sa tiež obáva, že po vzniku palestínskeho štátu bude vystavený útoku odtiaľ a protiraketový systém si vie predstaviť aj na svojich hraniciach s potenciálnym palestínskym susedom. Izraelská armáda napríklad zdôrazňuje, že medzinárodné letisko Ben Gurion v Tel Avive je na dostrel z palestínskeho západného brehu.
Kritici rozhodnutia nainštalovať protiraketovú obranu argumentujú hlavne tým, že je príliš drahá na to, že bude zneškodňovať v mnohých prípadoch podomácky vyrobené rakety. Starostom miest, ktoré sú v dostrele rakiet z Gazy či južného Libanonu, sa zasa nepáči, že systémy nebudú osadené priamo pri mestách, ale na vojenských základniach, odkiaľ ich v prípade potreby dovezú.
Vzdajú sa potom teritórií?
V každom prípade odborníci aj politici priznávajú, že potrvá roky, kým bude Izrael plne pod ochranou Železného dómu. Existencia systému môže pre židovský štát paradoxne znamenať aj istý politický problém.
Vojenský poradca americkej ministerky zahraničia Hillary Clintonovej Andrew Shapira v prednáške minulý týždeň povedal, že Železný dóm bude pre Izrael znamenať väčšiu bezpečnosť, a teda aj čas pre „tvrdé rozhodnutia“. Shapira tým myslel, že Izrael sa bude môcť vzdať viacerých teritórií, ktoré si doteraz zo strategického hľadiska drží.
