LONDÝN. Uviedol to dnes vo vyhlásení britský veľvyslanec v USA Nigel Sheinwald.
Britská vláda je presvedčená, že bolo chybou pustiť z väzenia Midžrahího a poslať ho v auguste 2009 späť domov do Líbye. Britská vláda to aj v tom čase vnímala rovnako, dodal ambasádor.
Rozhodnutie prepustiť odsúdeného však záviselo od škótskej exekutívy a britská vláda preto nemala žiadne právomoci ho zastaviť, vysvetlil Sheinwald.
Veľvyslancovo vyhlásenie prišlo deň po tom, čo výbor pre zahraničné vzťahy amerického Senátu oznámil, že 29. júla uskutoční vypočúvanie zamerané na preskúmanie Midžrahího prepustenia.
Škótske úrady uviedli, že Midžrahí je smrteľne chorý na rakovinu prostaty, keď mu umožnili vrátiť sa v auguste 2009 do Líbye, aby tam prežil svoje posledné dni. V tom čase úrady vyhlásili, že má pred sebou iba tri mesiace života.
Midžrahí však stále žije a správy médií v posledných dňoch spochybňovali, či je vôbec taký chorý, ako sa vykresľovalo. Takisto sa objavili špekulácie, či nebola uzavretá dohoda o jeho prepustení, aby sa ochránili britské obchodné záujmy v Líbyi.
Sheinwald sa vyjadril k pochybnostiam o dôvodoch prepustenia Líbyjčana.
"Tvrdenia tlače, že Midžrahího prepustili kvôli zmluve o rope, ktorá sa týka spoločnosti BP, a že líbyjská vláda zaplatila za lekárske dôkazy použité škótskou exekutívou na podporu jeho prepustenia, nie sú pravdivé," povedal britský veľvyslanec v USA.
Midžrahího ako jediného v roku 2001 odsúdili na doživotie za účasť na bombovom útoku proti lietadlu americkej spoločnosti Pan Am, ku ktorému došlo 21. decembra 1988 nad Lockerbie. Pri atentáte zahynulo 270 ľudí, z toho 180 amerických občanov a 11 osôb na zemi.
x x x
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová navrhla dnes v 12-minútovom telefonáte šéfovi britskej diplomacie Williamovi Hagueovi, že Británia by mohla americkým zákonodarcom, vyšetrujúcim vlaňajšie prepustenie atentátnika, vysvetliť okolnosti vedúce k tomuto kroku. Clintonová uviedla, že Británia možno bude chcieť vysvetliť aj úlohu spoločnosti BP, ak vôbec nejakú v záležitosti zohrala. Telefonát sa však týkal i viacerých ďalších zahranično-politických tém.
Škótska vláda poprela, že by mala akýkoľvek kontakt s ropnou spoločnosťou BP pred rozhodnutím prepustiť agenta líbyjskej tajnej služby do Tripolisu. Vláda tak podľa vtedajších vyhlásení urobila zo súcitu.
Výbor amerického senátu dnes uviedol, že požiada predstaviteľov BP, aby prišli svedčiť o záležitosti. V Británii sídliaca firma totiž už skôr vyhlásila, že v roku 2007 lobovala u britskej vlády za dohodu s Líbyou o prevoze väzňa.
Zdroj: CNN, Reuters
