Henryk Jankowski (18. 12. 1936 - 12. 7. 2010) prežil celý život v Gdansku a jeho okolí. Mal dvadsaťjeden rokov, keď vstúpil do seminára, o šesť rokov sa stal kňazom a od roku 1970 slúžil v gdanskom Kostole svätej Brigity. Najslávnejší gdanský kostol bol vtedy ruinou, obnovil ho práve Jankowski.
Nedokážem si predstaviť úspech môj, Solidarity a Poľska bez kňaza Henryka.
Lech Walesa, líder Solidarity
Do roku 1980, keď vzniklo hnutie Solidarita, s poľským protikomunistickým disentom nespolupracoval. V auguste toho roku, keď vypukol štrajk v gdanských lodeniciach, prišli za ním robotníci, aby pre nich slúžil omšu. Ako píše denník Gazeta Wyborcza, na začiatku bol kňaz ostražitý a žiadal povolenie od biskupa. Štrajkujúci však naliehali naďalej, a tak napokon 17. augusta 1980 odslúžil prvú omšu pred bránami lodeníc. Z kňaza Henryka Jankowského sa tak stal kaplán hnutia Solidarita.
Odvtedy bol zviazaný s protikomunistickým odbojom aj Lechom Walesom. Tomu sa stal spovedníkom aj poradcom.
„To, čo urobil pre Solidaritu, sa nedá zmerať. V 80. rokoch bol Kostol svätej Brigity mekkou. Tu sa každý mohol spoľahnúť na jeho pomoc,“ povedal pre denník Gazeta Wyborcza jeden z iniciátorov štrajku Jerzy Borowczak.
Jankowski pritom musel čeliť provokáciám tajnej polície. Nemohol si byť istý ani vlastným životom, čoho dôkazom je, že zabili ďalšieho duchovného lídra Solidarity kňaza Jerzyho Popieluszka.
Jankowski (vľavo) s Walesom (vpravo) na archívnej snímke z roku 1984 na omši v gdanskom Kostole svätej Brigity.
FOTO - TASR/AP
Po páde komunizmu sa naňho zabudlo. Nový prezident Walesa ho do prezidentského paláca so sebou nezobral.
Demokracia kňaza zmenila. Jankowski sa začínal zahŕňať luxusom, fotografovali ho v drahom Mercedese.
Pobúril aj kontroverznými výrokmi, že „nemožno tolerovať vo vláde menšinu židov“, matka miništranta ho obvinila, že obťažoval jej syna.
Zakázali mu kázať. Miesto toho začal predávať víno Monsignore a minerálnu vodu so svojou vlastnou podobizňou, čím v očiach mnohých Poliakov ešte viac klesol.
