Agentúrnu správu sme o 17:35 nahradili autorským článkom SME.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Dážď nebolo to jediné, čo pokazilo oslavy 221. výročia francúzskej revolúcie. Prezident Nicolas Sarkozy vyvolal pohoršenie doma aj v Afrike zoznamom krajín a ich prezidentov pozvaných na vojenskú prehliadku.
Na tradičnom defilé sa tento rok ukázalo spolu s francúzskymi jednotkami aj 400 vojakov z bývalých kolónií Paríža v subsaharskej Afrike a ich prezidenti. Kým Francúzsko oslavovalo začiatok moderných dejín, Afričania 50 rokov nezávislosti.
Oslavovali krvavé puto
Organizácie na ochranu ľudských práv však tvrdia, že medzi 12 pozvanými africkými lídrami v Paríži sú aj vojnoví zločinci a ich vojská sú nástrojom útlaku.
„Túto oslavu hodnôt republiky zašpiní prítomnosť tyranov, diktátorov a iných odporcov ľudských práv,“ napísala v otvorenom liste Sarkozymu šéfka Medzinárodnej federácie ľudských práv Souhayr Belhassenová.
Francúzska prvá dáma Carla Bruni (v strede) s prvou dámou Kamerunu Chatal Biyovou (vľavo) a prvou dámou Burkiny Faso Chantal Compaorovou.
Sarkozy sa bránil, že Afričanov pozval, aby s nimi „oslávil krvavé puto“, ktoré sa zrodilo, keď tisíce afrických vojakov padli za Francúzsko v dvoch svetových vojnách.
Neokoloniálny Sarkozy?
Prezidenta však kritici obvinili aj z falošného gesta, keď v Paríži v deň výročia pádu Bastily oslavoval s kolegami z Čadu či Konga africkú nezávislosť. Budí podľa nich dojem, že Francúzsko sa kolónií vzdalo dobrovoľne. Sarkozy tak vraj len pokračuje v neokoloniálnej politike svojich predchodcov.
Tak to pochopilo aj Pobrežie Slonoviny, ktoré pozvánku do Paríža hodilo do koša.
„Keby sa nerobilo nič, ľudia by povedali, že Afriku zosmiešňujeme. Keď niečo robíme, označujú nás za neokolonialistov,“ hneval sa Sarkozy.
Kontroverzné však boli aj jeho kroky v predvečer 14. júla. Na jednej strane oznámil, že Paríž po polstoročí zvýši vojenské dôchodky Afričanov tak, aby sa vyrovnali Francúzom. Na druhej strane v rovnakom čase vládna väčšina predložila zákony, ktoré skomplikujú stíhanie vojnových zločincov.