Viedeň 17. mája (TASR) - Od vypuknutia intifády al-Aksá v septembri 2000 sa v Izraeli dramaticky zvýšil počet mladých mužov a žien odmietajúcich aktívnu službu v armáde.
Dôležitá je taktiež skutočnosť, že tento krok začína izraelská spoločnosť považovať čoraz viac za legitímne právo každého občana, povedal pre dnešné vydanie rakúskeho liberálneho denníka Der Standard náčelník pre rezervistov v izraelskej armáde Dan Tamir.
Tamir, ktorý pricestoval do Viedne na pozvanie rakúskych zelených, bol štyri a pol roka vojakom z povolania a jeho skúsenosti z aktívnej služby ho priviedli k hnutiu Ješ Gvul (Existujú hranice). Hnutie podporuje tzv. refúznikov, mladých ľudí, ktorí odmietajú povolávacie rozkazy izraelskej armády
"Nie sme pacifisti," spresňuje Tamir. On sám je pripravený slúžiť v armáde, ale nie na palestínskych územiach a nie vo vojne proti krajanom, susedom a civilnému obyvateľstvu.
Podľa Dana Tamira sa ani jeden z "refúznikov" nemôže cítiť ako zradca. "Prečo aj?" pýta sa Dan, ktorému odmietnutie aktívnej vojenskej služby poradila dokonca vlastná rodina.
Invázia na územie za západným brehom Jordánu nie je podľa jeho názoru vojnou proti vonkajšiemu nepriateľovi, ani obrannou vojnou. Je to hranica, za ktorú on osobne už nehodlá zájsť. Kvôli odmietnutiu povolávacieho rozkazu si Tamir posedel 28 dní vo vojenskom väzení.
Od začiatku druhej intifády vzrástol počet "rebelov" na 1100. Tamir dodáva, že za týmto číslom sa skrývajú len "deklarovaní refúznici", mladí ľudia, ktorí odmietli povolávacie rozkazy na verejnosti.
Okrem nich však existuje množstvo aktívnych vojakov a záložníkov, ktorí odmietajú povolávacie rozkazy inou formou, napríklad potvrdením lekára o zlom zdravotnom stave alebo potvrdením o tehotenstve svojich manželiek.
Z verejného vystúpenia má mnoho ľudí stále strach. Obávajú sa sociálneho, politického a psychického tlaku spoločnosti, priznáva Tamir.
