Vláda Petra Nečasa má pohodlnú väčšinu v parlamente. Tvrdou opozíciou bude časť spoločnosti.
PRAHA, BRATISLAVA. Zrejme žiadna česká koalícia ešte neprešla vnútrostraníckym referendom. A ak aj áno, neprebehlo na internete. Tou prvou v histórii sa stala trojkoalícia ODS, TOP 09 a Vecí verejných. Členovia Vecí verejných ju v pondelok ráno nakoniec odklepli.
Koalíciu v pondelok schválili aj vedenia dvoch ďalších strán – ODS a TOP 09 a predsedovia všetkých ju podpísali. V utorok ju prezident môže konečne vymenovať. Doteraz bol šéf ODS Petr Nečas len premiérom bez moci a ministrov a Česku vládol v demisii kabinet Jana Fischera.
Jasná väčšina a tvrdé refomy
Nečasov kabinet musí ešte podľa ústavy získať do 30 dní dôveru Poslaneckej snemovne. Budúci minister sociálnych vecí Jaromír Drábek odhadol, že to bude okolo 10. augusta.
Ak sa dovtedy nestane nič výnimočné, bude to len formalita. Nová koalícia nie je výnimočná len tým, že ju odobrilo internetové hlasovanie. „Je prvou po mnohých rokoch, ktorá bude mať výraznú väčšinu,“ hovorí politológ Jiří Pehe. Spolu má 118 poslancov z 200, prevahu budú mať aj v Senáte.
Kľúčové posty
V novej vláde má ODS šesť kresiel, TOP 09 päť a VV štyri. Premiérom je Petr Nečas (ODS). Financiám bude šéfovať Miroslav Kalousek (TOP 09), zahraničiu Karel Schwarzenberg (TOP 09) a vnútru Radek John (VV). Rezorty, ktoré čaká najviac reforiem, má TOP 09. Nečas však tvrdí, že ich bude koordinovať.
FOTO - ČTK
Stredopravá vláda chce väčšinu aj náležite využiť. Plánuje reformy dôchodkov, Zákonníka práce, školstva a zdravotníctva skombinované s úsporami v rozpočte. ODS a TOP 09 vyhrali voľby so sľubom, že sa vyhnú „gréckej ceste“.
Reformy však budú znamenať zrejme aj vyššiu DPH a ľahšiu stratu práce. Vláda plánuje zaviesť aj poplatky na vysokých školách, aj keď splatné až pre absolventov. Poplatky u lekárov sa už vrátili, diskutuje sa len o ich výške. Pre zníženie rozpočtového schodku chce škrtať niektoré sociálne výdavky.
Odbory budú proti
„Je to prvýkrát v histórii Českej republiky, čo vláda plánuje také rozsiahle zmeny,“ myslí si Pehe. „Aj v 90. rokoch sa opasky uťahovali len pozvoľna. Česko nikdy neprešlo šokovou terapiou ako napríklad Slovensko za Mikuláša Dzurindu,“ dodáva.
Pehe si však myslí, že spolu s reformami Česko čakajú aj sociálne nepokoje. Napríklad novele zákonníka práce sa podľa neho vzoprú odbory. Myslí si to aj napriek tomu, že vláda sľubuje znížiť platy politikov, zúžiť poslaneckú imunitu a bojovať s korupciou.
Rizikové Veci verejné
V prípade odporu bude dôležité, či strany a ich poslanci zostanú pokope. Politológ Bohumil Doležal vidí najväčšie riziko v populistických Veciach verejných. „To je strana, o ktorej nikto nič nevie. Slovenská Sloboda a solidarita je 20-krát transparentnejšia,“ hovorí Doležal.
Strana Radka Johna je najväčším terčom novej opozície. ČSSD naposledy pobúrilo, že jej budúci minister vnútra John chce policajného prezidenta nahradiť „naším človekom“.
Dôveryhodne nepôsobilo ani vnútrostranícke referendum. Veci verejné tvrdia, že je to prostriedok, ako nechať rozhodovať ľudí. Pri hlasovaní o vláde však John odporúčal hlasovať za a v prípade, že preváži nie, pohrozil rezignáciou. O budúcej českej vláde po technických problémoch napokon rozhodlo len 22 percent zo 16-tisíc véčkarov. Za hlasovalo iba tritisíc ľudí.
Sobotka to v ČSSD nemá isté
U českých socialistov vypukol tvrdý boj o následníctvo po Jiřím Paroubkovi.
PRAHA, BRATISLAVA. Strana je málo viditeľná v médiách aj v parlamente. Výrok patrí juhomoravskému hajtmanovi Michalovi Haškovi a adresovaný bol podpredsedovi strany Bohuslavovi Sobotkovi, ktorý ju teraz vedie. A naznačuje, že v ČSSD prebieha vnútrostranícky boj.
Hašek aj Sobotka chcú na septembrovom sneme kandidovať na predsednícku stoličku, uvoľnenú po Jiřím Paroubkovi. Ten odstúpil po májových voľbách, v ktorých ČSSD získala len 22 percent.
Politológovia sa však zhodnú, že skutočný programový zápas v ČSSD chýba.
Podľa analytika Lukáša Jelínka z Masarykovej robotníckej akadémie blízkej ČSSD sa kandidáti odlišujú od Paroubka tým, že chcú stranu spístupniť mladým, otvoriť ju dialógu s inými stranami a zaloviť po stredových voličoch.
Ich problémom však je, že neznamenajú dve rôzne alternatívy. Obaja napríklad spolupracujú s Paroubkovými ľuďmi a vyrástli v juhomoravskej ČSSD. „Zatiaľ je to skôr spor v personálnej rovine. Nie je tam jasný programový spor,“ tvrdí politológ Bohumil Doležal.
Nech si však ČSSD vyberie kohokoľvek, oproti 57-ročnému Paroubkovi to bude určite aspoň generačná obmena. Hašek má 34, Sobotka 38 rokov.
Pavol Szalai