Aj po pol roku od zemetrasenia žijú Haiťania v provizórnych príbytkoch. V ruinách ešte občas nájdu telá obetí. Napriek miliardám dolárov pomoci vyzerá zničený štát aj po šiestich mesiacoch od zemetrasenia rovnako.
PORT-AU-PRINCE. Sú modré, čierne, vzorované. Sú sivé, modré. Sú z plachiet, plechov, z dreva, sú z listov banánovníka. Sú celtové. Sú z handier. Sú z lepenkových škatúľ. Sú z kobercov. Sú z kusov oblečenia. Sú z igelitov.
Sú zo všetkého a sú všade Na cestách, na chodníkoch, bývalých lúkach, v záhradách, v strede polí i priamo pred troskami prezidentského paláca.
Stany, ktorým tunajší ľudia hovoria domov. Lepšie povedané stany, ktoré pre 1,6 milióna tunajších ľudí domovom byť musia. Pokiaľ domovom môžete nazvať pár štvorcových metrov s matracom, na ktorý sa v noci musí zmestiť trebárs i desať ľudí.
Stále vo fáze pomoci
Tak vyzerá Haiti pol roka po zemetrasení. Karibský štát prekvapil a stále prekvapuje. Aj odborníkov. Napriek miliardám dolárov, ktoré sem prúdia, státisícov ľudí, ktorí sem prichádzajú pomáhať, sa tento štát akosi zasekol vo fáze, keď stále potrebuje akútnu pomoc na zabezpečenie základných potrieb. Trebárs na vodu alebo stany.
Táto fáza obyčajne prejde do troch mesiacov. Lenže toto je Haiti. Každý pokrok tu stojí tak nejako viac peňazí i času než v iných krajinách, ktoré boli v minulosti postihnuté katastrofou.
Prečo? Pretože Haiti je jednoducho iné. Takmer 53 percent obyvateľov starších ako pätnásť rokov nevie čítať a písať. Priemerný vek tu pre choroby a pohromy dosahuje len 20,5 roku. Len na porovnanie, v Česku ide o 40,4 roka.
Osemdesiat percent obyvateľov tu žije pod hranicou chudoby. Krajina nemá infraštruktúru. Štát v súčasnosti neplatí ani učiteľov či lekárov.
Haiti teraz zachraňujú peniaze z cudziny, medzi nimi i tie české či slovenské. Pomoc sa väčšinou sústredí mimo hlavného mesta, tam pôsobí najviac organizácií z celého sveta. A aj na projekty, ktoré by mali Haiťanom pomôcť vyriešiť nielen súčasnú situáciu, ale pomôcť i v budúcnosti.
S hnačkou, ale pitná
Napríklad Roberte Berthideovej. Z dedinky Pika prišla práve k rúrke, z ktorej vyteká voda do blatového koryta. Vo vode stojí žena a deti a odchytávajú na prvý pohľad čistú tekutinu do vedra, aby vyprali bielizeň, alebo do kanistier, aby ju priniesli domov na varenie. Z podzemnej nádrže vlastne vedú tri rúrky.
Dve sú však od času zemetrasenia nefunkčné. Nádrž je porušená a voda uniká. „To, že jej nie je dosť, nie je jediný problém. Horšie je, že vieme, že nie je čistá. Máme z nej hnačky, problémy so žalúdkom. Ale stále je to jediný zdroj,“ hovorí Roberta. Uznáva aj to, že tým, že s ostatnými ženami perie a kúpe sa nad nádržou, môže vodu pod zemou znečistiť.
„Testy ukázali, že počet baktérií v ich vode je päťnásobne väčší, než je vôbec tá najvyššia hygienická hranica,“ potvrdzuje český humanitárny pracovník Marek Soos z Adry. Práve táto organizácia bude v dedine nádrž rekonštruovať. A aj inštalovať novú úpravovňu vody.
Stále nachádzajú telá
Lenže aj napriek obrovskej pomoci smerujúcej na Haiti z celého sveta vyzerajú ulice zasiahnutých miest rovnako ako pár týždňov po otrasoch. Pri okrajoch ciest ležia hromady sutín, trosky domov sa väčšina majiteľov ani nesnaží odpratať. To len tí, ktorí majú peniaze na ich rekonštrukciu.
Pri takých domoch sa objavuje opäť svetlý piesok, z ktorého by sa správne ani nemalo stavať, ale ktorý je lacnejší než ten klasický. V okolí takých domov sa objavujú postavy odhadzujúce kamene zo zničených domov. V takých domoch sa občas objaví dym. Tak ako práve teraz v časti Port-au-Prince, ktorej sa hovorí Canape Vert. Čierny dym a čudný zápach idúci spoza múrov záhrad lemujúcich hlavnú ulicu znamená jediné. Haiťania práve našli telo niektorého zo svojich príbuzných a pália ho.
Slováci zlepšujú hygienu, chcú postaviť školu
Pracovníci Človeka v ohrození za vyzbierané peniaze už vyčistili dediny od smetí či vyškolili miestnych, ako stavať bezpečnejšie domy, vraví MARCELA ONDEKOVÁ z humanitárnej organizácie, ktorá bola na Haiti v marci.
Čo robí v súčasnosti Človek v ohrození v krajine?
„Naša misia by mala trvať sedem mesiacov a momentálne máme na ostrove dvoch ľudí. Naša pomoc sa skladá zo štyroch až z piatich vecí. Podarilo sa nám už vyčistiť odpadky v dvoch dedinách, v krajine bol vždy problém s odpadom, po zemetrasení kopy ešte narástli. Takisto sme v šiestich zasiahnutých dedinách vyškolili miestnych, ako si správne stavať nízkonákladové domy.“
Na čom ešte pracujete?
„Ďalšou časťou je aj sanitácia, kompostovacie latríny, aby sa ich obsah dal používať v poľnohospodárstve. Takisto vytvárame miesta na umývanie rúk, aby sa zlepšila hygiena detí v školách. Chceli by sme tiež postaviť základnú školu v jednej dedine, nejde to však tak ľahko.“
Nakoľko sa podmienky v krajine po šiestich mesiacov zlepšili?
„Do krajiny prišlo veľké množstvo mimovládnych organizácií, najmä zo Spojených štátov. Obnova krajiny však prebieha veľmi pomaly aj preto, že zahynulo obrovské množstvo ľudí a veľký počet prišiel o domov.“
Koľko peňazí vyzbieral Človek v ohrození?
„Človek v ohrození vyzbieral vyše 250tisíc eur, celkovo Slováci dali spolu dva milióny. Je to jedna z najúspešnejších kampaní v histórii Slovenska. Prekvapilo nás to, pretože Haiti je pre Slovákov neznámou krajinou.“
Tomáš Vasilko
Autor: Lucie Suchá, MF Dnes
