JERUZALEM. Malý hlinený úlomok zo 14. storočia pred Kristom, ktorý objavili archeológovia počas výkopových prác v Jeruzaleme, je dôkazom najstaršieho písomného dokumentu, aký sa kedy našiel v svätom meste, uviedli výskumníci Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.
Nález, ktorý objavili pred múrmi jeruzalemského Starého mesta, považujú za časť tabuľky z kráľovského archívu a podčiarkuje význam Jeruzalema ako dôležitého mesta v neskorej dobe bronzovej, dávno pred jeho dobytím kráľom Dávidom.
Úlomok s priemerom dva centimetre obsahuje symboly klinového písma v akkadskom jazyku, ktorý bol dorozumievacím jazykom spomínanej éry. Podľa expertov ide o zápis na veľmi vysokej úrovni, ktorý pravdepodobne vykonal zručný kráľovský pisár.
Tabuľku, z ktorej úlomok pochádza, datujú experti do rovnakého obdobia ako asi 380 doštičiek, ktoré objavili v 19. storočí v egyptskej Amarne v archívoch faraóna Amenhotepa IV. (Achnatona) žijúceho v 14. storočí pred Kristom.
V jeho archívoch sa nachádzali tabuľky, ktoré mu posielali podriadení králi v Kanaáne a Sýrii. Je medzi nimi aj šesť tabúľ od Abdí-Chebu, kanaánskeho vládcu Jeruzalema.
Úlomok objavený v Jeruzaleme je s najväčšou pravdepodobnosťou časť odkazu, ktorý mal byť odoslaný od jeruzalemského kráľa späť do Egypta, povedal vedúci výkopových prác Eilat Mazar z Inštitútu archeológie.
Doposiaľ najstarší písomný záznam v Jeruzaleme bola tabuľka objavená vo vodnom tuneli z 8. storočia pred naším letopočtom. V súčasnosti sa nachádza v múzeu v Istanbule.
Zdroj: DPA
