Najlepšie české povolebné výroky

Existuje hromada kandidátov na najlepší výrok politikov z povolebných rokovaní. Jeden taký predniesla napríklad mladá podpredsedníčka strany Veci verejné a znie: „Ráno som si niečo myslela, ale teraz si myslím niečo iné.“ Ale môj vôbec najobľúbenejší výrok povedal budúci minister kultúry za stranu TOP 09 Jiří Besser. Ten na otázku, či jeho rezort nie je vlastne zbytočný a či by nebolo lepšie ho zrušiť, odpovedal: „A kam by sme zaradili umelcov?“

Táto zbytočná rečnícka otázka má priamo kafkovské rozmery. Úplne vidím bezprizorných umelcov, ako mátožne blúdia po Prahe po jednotlivých úradoch. Známy spisovateľ klope na dvere vrátnice ministerstva dopravy a tučná vrátnička v uniforme ho posiela na druhé poschodie na odbor diaľnice. Tam však prísny úradník vo vyčnievajúcich rukávoch rezolútne vrtí vztýčeným ukazovákom. „Kdeže, kdeže. My už tu máme dvoch maliarov a jedného básnika. Skúste to na štvrtom poschodí v železnici!“

Budúci šéf „pre kultúru“ je okrem iného v narysovanej vláde jediným bývalým členom KSČ. Populárny Karel Schwarzenberg ho bránil s tým, že na mladícke chyby má každý nárok. Asi ako keď v dobrej šľachtickej rodine má niekto v mladosti čachre­machre s dievčaťom z kuchyne. Alebo, aby sme parafrázovali mladú političku, pán Besser si „pred dvadsiatimi rokmi niečo myslel, ale teraz si myslí niečo iné“.

Áno, a zhodou okolností si myslí vždy to, čo sa mu hodí pre kariéru. Ale nie je sám. Skoro to vyzerá, akoby v poslednom čase dozrievali do vysokých funkcií práve tí, ktorí pre kariéru liezli koncom osemdesiatych rokov ku komunistom. Z rovnakého súdka je trebárs i novotou žiariaci český eurokomisár. Ešteže tie funkcie existujú v každom režime. Kam by sme preradili karieristov?