SREBRENICA, BRATISLAVA. Fatima Dautbašičová stratila dohromady v Srebrenici 50 príbuzných. Po 15 rokoch včera pochovala na špeciálnom cintoríne v Potočari pozostatky ďalších piatich.
„Potočari je jediné miesto, kde sa môže moja rodina znovu spojiť,“ povedala 58-ročná žena pre portál BalkanInsight.com.
Najväčší pohreb
Okrúhle výročie udalostí v Srebrenici, najväčšej masakry v Európe od druhej svetovej vojny, pri ktorej bosnianskosrbskí vojaci zastrelili za pár dní okolo osemtisíc najmä moslimských mužov a chlapcov, si včera v Bosne pripomenuli na spomienkovom obrade desaťtisíce ľudí. Na cintoríne v Potočari pri Srebrenici pochovali pozostatky ďalších 775 identifikovaných obetí. Bol to vôbec doteraz najväčší pohreb obetí masakry z júla 1995, ktorú uznal medzinárodný súdny tribunál v Haagu za genocídu.
Genocída v číslach
Bosniaskosrbskí vojaci zastrelili okolo osemtisíc moslimských mužov a chlapcov.
Doteraz našli a identifikovali pozostatky 6481 ľudí.
Dovčera pochovali 3747 pozostatkov osôb. Na cintorín v Potorači k nim včera položili ďalších 775 tiel.
Príbuzní zvyšných 1900 identifikovaných osôb čakajú s pohrebom v nádeji, že objavia viac pozostatkov ich blízkych. Zdroj: Mezdinárodná komisia pre nezvestné osoby
Medzi moslimskými susedmi pochovali včera aj Chorváta Rudolfa Hrena. Ako jediný mal katolícky pohreb. „Rudolfa pochovali medzi priateľmi, s ktorými zostal až do posledného dňa,“ povedala pre Reuters jeho matka Barbara Hrenová.
Ani po 15 rokoch sa nepodarilo nájsť a identifikovať všetky obete. Chýba ich asi približne 1500 ľudí. Bosnianskosrbskí vojaci telá obetí najskôr zahrabali do masových hrobov, mnohé z tiel neskôr premiestnili, aby zahladili stopy. Pozostatky niektorých sa tak našli na viacerých miestach.
Medzi nenájdenými obeťami je aj syn Fatimy Dautbašičovej. Mal 21 rokov, keď ho naposledy v júli 1995 videla. „Želám si, aby som ho našla, aby odpočíval v pokoji vedľa dvoch mojich bratov,“ povedala pre BalkanInsight.com.
Objavujú masové hroby
Masové hroby v rôznych častiach krajiny objavujú aj v súčasnosti. Naposledy v júni v dedine Zalažje pri Srebrenici našli farmári telá šiestich ľudí.
Výročie Srebrenice si prišli uctiť prezidenti Srbska Boris Tadič, Chorvátska Ivo Josipovič či Čiernej Hory Filip Vujanovič. Práve účasť srbskej hlavy štátu spôsobila u niektorých moslimov negatívne reakcie.
Srbsko sa však v poslednom čase snaží zmeniť svoj zlý obraz v otázke Srebrenice. Srbský parlament v marci schválil rezolúciu, ktorou sa ospravedlnil za masakru s tým, že Belehrad mal urobiť viac, aby jej predišli. Tadič včera v Potočari položil veniec a stretol sa s matkami troch obetí.
Mladičove denníky odhaľujú tajomstvá vojny
Bohaté poznámky a audiozáznamy generála majú podľa vyšetrovateľov dokazovať aj snahu Chorvátov a Srbov rozdeliť Bosnu.
HAAG, BRATISLAVA. O masakre v Srebrenici v nich nie je ani slovo. O iných epizódach vojny v Bosne a Hercegovine však prinášajú bohaté informácie.
Denníky generála bosnianskosrbských vojakov Ratka Mladiča, ktorý riadil v júli 1995 masakry v Srebrenici a vinia ho z vojnových zločinov, objavili už vo februári, no až teraz sa útržky z nich dostávajú na verejnosť.
Vyšetrovatelia z medzinárodného tribunálu v piatok zverejnili časť, ktorá má podľa nich dokazovať, že Chorváti a Srbi chceli vyhnať moslimov z Bosny. „Potrebujeme sa dnes zhodnúť na dvoch-troch veciach.
Moslimovia sú naši spoloční nepriatelia,“ mal podľa Mladičových zápiskov povedať jeden z vodcov Chorvátov v Bosne Jadranko Prlič. „Ak zabijete 50-tisíc moslimov, nič nedosiahnete. Populáciu treba vymeniť,“ citovala AP výrok Chorváta Slobodana Praljaka.
Celkovo v Mladičovom byte našli osemnásť poznámkových zošitov, viac ako 120 videonahrávok, či pamäťové médiá. Poznámky, v ktorých sa nespomína masakra v Srebrenici, má podľa útržkov naznačovať aj koordináciu krokov bosnianskych Srbov s Belehradom.
„Je to jedna z najdôležitejších sád dokumentov, ktoré sme prijali. Len veľmi zriedkakedy dostanete toľko informácií od takej dôležitej osoby,“ povedal pre New York Times Serge Brammertz, hlavný prokurátor tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu.
Dokumenty našla v tajnej skrýši za falošnou stenou srbská polícia a odovzdali ich Haagu. Špecialisti si už overili, že skutočne ide o rukopis bosnianskosrbského generála.
Ratko Mladič je aj po 15 rokoch od Srebrenice na slobode. Skrýva sa, zrejme v Srbsku, a hoci Belehrad robí aj podľa Haagu veľa pre jeho chytenie, nedarí sa mu. Brammetz Belehradu „silne odporúča, aby prehodnotili stratégiu pátrania“.
Tomáš Vaislko
