DUBROVNÍK. Bosna a Hercegovina (BaH) počká so žiadosťou o členstvo v Európskej únii, kým nedostane prívetivejšie signály z Bruselu. Vyhlásil to dnes bosniansky minister zahraničných vecí Sven Alkalaj v rozhovore pre tlačovú agentúru Reuters počas konferencie v chorvátskom Dubrovníku.
Všetky štáty, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, chcú vstúpiť do EÚ. Slovinsko už členom je, Chorvátsko dúfa v začlenenie v roku 2012. Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko už podali žiadosť o členstvo, kým Bosna za nimi zaostáva kvôli pretrvávajúcim etnickým sporom.
Úrad vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne (OHR), zriadený po vojne v rokoch 1992-1995, má stále právomoc odvolať z funkcií bosnianskych predstaviteľov alebo zrušiť zákon, pokladaný za hrozbu pre krehký mier v BaH.
Krajina rozdelená na srbskú časť Republiku Srbskú (RS) a moslimsko-chorvátsku federáciu je do veľkej miery nefunkčná a reformy zastavilo etnické hašterenie. Tak ako ostatní na Balkáne aj Bosna však vyhlásila členstvo v EÚ za svoj konečný cieľ.
"Je to aj náš hlavný cieľ, ale zdá sa, že Európska komisia váha s prijatím žiadosti Bosny a Hercegoviny, kým je tam prítomný OHR," uviedol v interview bosniansky šéf diplomacie Alkalaj. "Osobne to nepovažujem za dobrú taktiku," dodal.
Medzinárodní predstavitelia tvrdia, že neukončia štatút protektorátu Bosny, kým sa obe etnické polovice krajiny nedohodnú na súbore podmienok - vrátane spôsobu, ako rozdeliť štátny majetok. Alkalaj už skôr vyjadril nádej, že Bosna podá žiadosť o členstvo do konca roka 2009, ale pokračujúce etnické napätie zmarilo tieto nádeje.
Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou odklad sú podľa Alkalaja parlamentné voľby naplánované na október. EÚ vyhlásila, že chce, aby sa nakoniec všetky balkánske štáty stali jej členmi. Mnoho diplomatov je však presvedčených, že to bude zrejme dlhý proces, vzhľadom na pomalé tempo reforiem v regióne.
