HAVANA, BRATISLAVA. Je disident a hladuje za prepustenie politických väzňov, ktorí oficiálne na „ostrove slobody“ nie sú. Šanca, že kubánsky disident Guillermo Fariňas uspeje v súboji s komunistickým režimom, bola minimálna. Ale podarilo sa. Fariňas hladoval 135 dní a prestal, keď havanský kardinál Jaime Ortega oznámil prepustenie 52 disidentov zatknutých v roku 2003 počas tzv. čiernej jari. To je viac ako chcel Fariňas. Žiadal slobodu pre 25 väzňov, ktorí na tom boli zdravotne najhoršie.
Obyčajný kriminálnik
Pre režim bratov Castrovcov to bol roky obyčajný kriminálnik. O jeho proteste na ostrove ľudia nevedeli. Hladovať začal deň po smrti iného hladovkára, Orlanda Zapata Tomayoa. Ten zomrel vo väzení, kde vydržal hladovať 85 dní a Kuba s tým mala v zahraničí veľké problémy. Fariňas jej robil problémy ďalej.
Za posledných 15 rokov držal už 22 rôznych hladoviek, naposledy v roku 2006 proti cenzúre internetu. Vždy ich nakoniec prerušil. Tentoraz vedel, že to urobiť nemôže. „Som si vedomý blížiacej sa smrti a považujem ju za česť, pretože sa pokúšam zachrániť životy 25 politických väzňov a väzňov svedomia, ktorých vlasť potrebuje ako vodcov,“ napísal pred troma dňami. Už bol v nemocnici a vyživovali ho vnútrožilne. Opakované infekcie a nebezpečné zrazeniny však donútili lekárov výživu ukončiť. To už o jeho kritickom zdravotnom stave napísal oficiálny denník Granma, čo je na Kube malý zázrak.
Tlak zvnútra
„Režim je zvyknutý na tlak zvonku. Je to ich salsa - konfrontovať sa so zahraničím. Ale tlak zvnútra je pomerne novým prvkom, najmä na tej úrovni, akú má dnes. Ak by Dámy v bielom neprotestovali, ak by Orlando Zapata nezomrel a Guillermo Fariňas nedržal hladovku, myslím, že by odsúdenie zo strany medzinárodného spoločenstva nebolo také silné,“ povedala nedávno v rozhovore pre SME známa kubánska blogerka Yoanni Sanchézová. A tlak bol taký silný, že režim ustúpil. Prepustí všetkých, ktorí po najmasovejšom záťahu na disidentov v roku 2003 ešte ostali vo väzení.
