SREBRENICA. Enkláva, ležiaca hlboko vnútri prevažne Srbmi obývaného územia na východe Bosny, bola pod dlhotrvajúcim obliehaním do 11. júla 1995. Vtedy ju obsadili bosnianskosrbské jednotky pod vedením generála Ratka Mladiča.
Dvoch hlavných aktérov masakry v Srebrenici odsúdili len nedávno 10. júna v Haagu po takmer 15 rokoch na doživotie. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) uznal obidvoch veliteľov jednotiek bosniansko-srbskej armády vinnými z účasti na masakre viac ako 8000 bosnianskych Moslimov. Podľa obžaloby koordinovali bývalí šéfovia bezpečnosti bosnianskosrbskej armády Ljubiša Beara a Vujadin Popovič v júli 1995 popravy vybranými vojakmi.
Ďalší z celkovo siedmich obžalovaných dostali niekoľkoročné tresty odňatia slobody. Odsúdení mali priamo alebo nepriamo spolupracovať s bývalým bosnianskosrbským vojenským veliteľom Ratkom Mladičom. Mladič je spolu s bývalým lídrom chorvátskych Srbov Goranom Hadžičom naďalej na úteku pred spravodlivosťou. V neprítomnosti ho odsúdili za genocídu. Súdny proces s bývalým vodcom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom prebieha od októbra 2009.
Masaker v Srebrenici
1992
Apríl: V Bosne vypukla vojna. Bosnianskosrbská armáda (VRS) postupovala na východ. Srebrenica - 36-tisícové mesto, kde Moslimovia tvorili 75 percent obyvateľstva - bola obsadená srbskými jednotkami, ale Moslimovia mesto po niekoľkých týždňoch opäť získali späť.
1993
Január - marec: Srbi spustili ofenzívu proti oblastiam pod kontrolou Moslimov. Srebrenica a Žepa sa stali izolovanými enklávami hlboko v území obsadenom srbskými silami. Moslimovia z okolia zaplavili Srebrenicu, počet obyvateľov sa zvýšil na 60.000. V meste bolo málo potravín, vody a zdravotníckeho materiálu.
Apríl: OSN vyhlásila Srebrenicu, Žepu a Goražde na východe Bosny za tri z celkového počtu šesť "bezpečných zón". Mierová jednotka OSN, UNPROFOR, v zónach rozmiestnila svojich vojakov a VRS zastavila svoje útoky. Srebrenica však zostala izolovaná a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa do enklávy dostalo len pár humanitárnych konvojov.
1995
Marec: Vtedajší bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič vydal príkaz, aby boli Srebrenica a Žepa úplne odrezané od okolia a aby sa humanitárnym konvojom zabránilo v prístupe do týchto miest.
9. júla: Karadžič vydal nový príkaz dobyť Srebrenicu. VRS spustila operáciu Krivaja 95. Vojaci obkľúčili enklávu a útočili na pozorovacie stanovištia holandských vojakov OSN, asi 30 z nich zajali ako rukojemníkov.
10. júla: VRS začala ostreľovanie Srebrenice. Holandská jednotka Srbom hrozila náletmi NATO, ak sa nestiahnu do rána nasledujúceho dňa.
11. júla: Lietadlá NATO bombardovali srbské tanky v okolí Srebrenice. VRS hrozila obnovením ostreľovania a zabitím zajatých holandských vojakov. Nálety sa zastavili. Vo večerných hodinách bosnianskosrbský veliteľ, generál Ratko Mladič vstúpil do Srebrenice.
11. - 18. júla: Asi 15.000 moslimských mužov - vojakov a civilistov - v noci odišlo zo Srebrenice, s cieľom prejsť cez hory na územie pod kontrolou Moslimov. Mnohí zahynuli pri ostreľovaní ťažkými zbraňami a snajpermi. Vojaci VRS vypočúvali a zabili tých, ktorých chytili.
V Srebrenici vojaci VRS oddelili ženy a deti, ktoré autobusmi a nákladnými autami poslali na moslimské územie. Osoby mužského pohlavia vo veku 16-70 rokov, ale aj niekoľko mladších a starších, zadržiavali za účelom "preverovania vojnových zločinov".
Zadržaní boli natlačení do skladov, škôl a stodôl v okolí Srebrenice. Postupne ich strieľali a pochovali v desiatkach masových hrobov roztrúsených v oblasti.
Odhaduje sa, že dovedna asi 8000 mužov a chlapcov z enklávy bolo zabitých v zajatí alebo pri pokuse ujsť cez lesy.
Autor clanku
Pri príležitosti 15. výročia tohto zločinu TASR prináša stručnú chronológiu udalostí, ktoré predchádzali srebrenickej masakre:
