Komunistický režim dohodol s katolíckou cirkvou najväčšie prepúšťanie väzňov od roku 1998. Úspech to bude, až keď ich nedonúti opustiť krajinu.
HAVANA, BRATISLAVA. V utorok nechal kubánsky režim urobiť niekoľkým väzneným disidentom a ich rodinám fotografie do pasu. V stredu bolo jasné prečo. Kubánsky prezident Raúl Castro pustí na slobodu 52 politických väzňov, ktorých nechal počas takzvanej čiernej jari v roku 2003 zatknúť jeho brat Fidel. Piati opustia väzenie v najbližších hodinách, ďalší do troch až štyroch mesiacov.
Režim chce, aby hneď opustili krajinu a odišli do Španielska.
Režim ustúpil cirkvi
Tam, kde veľa nezmohla Európska únia ani Spojené štáty, uspela katolícka cirkev. Komunistický režim to stálo menej hrdosti. Prvé stretnutie Raúla Castra s najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi na ostrove bolo v máji. V stredu mohol havanský kardinál Jaime Ortega oznámiť prekvapujúcu správu.
Dámy v bielom.
FOTO - TASR/AP
„Je to zmena, ktorú nikto nečakal. Mohol by to byť prvý krok k politickým reformám na Kube,“ povedala Gabriela Šuvadová z organizácie Človek v ohrození. Spolu s nadáciou Pontis šesť rokov podporovali väznených disidentov a ich rodiny z finančnej zbierky. Slováci im dali 32-tisíc eur.
Dohoda s cirkvou
v roku 2003 zatkol Fidel Castro 75 disidentov
za sedem rokov pustili 23
teraz dá Raúl Castro slobodu zvyšným 52, piatich prepustí hneď, ostatných do troch až štyroch mesiacov
Kubánsky prezident Raúl Castro rokoval aj so španielskym šéfom diplomacie Moratinosom.
FOTO - ČTK/AP
Kubánsky režim od roku 2003 prepustil postupne 23 zo 75 väzňov, ktorých pred siedmimi rokmi odsúdil na mimoriadne vysoké tresty. Väčšinou tých, čo na tom boli zdravotne veľmi zle. Také masové prepúšťanie však ostrov od návštevy Jána Pavla II. v roku 1998 nezažil.
„Je to veľmi pozitívny signál, lebo sa týka všetkých väzňov. Ak sa však ukáže, že ich pustia a následne deportujú, potom nemôžeme hovoriť o žiadnej zmene,“ hovorí Milan Nič z nadácie Pontis. Kubánci sú opatrní, ale aj ich ústretový krok zaskočil.
„Verím, že sme na prahu zmien, významných zmien,“ povedala pre Reuters Laura Pollanová z hnutia Dámy v bielom. Manželky, matky a priateľky zatknutých disidentov tlačili na režim každý týždeň, keď v bielych šatách protestovali v Havane.
Nová éra?
Španielsky minister zahraničných vecí Miguel Moratinos, ktorý s dohodou pomáhal, hovorí o „novej ére“. A pozorovatelia pripúšťajú, že sa veci zmenia. Prepustenie 75 politických väzňov bola hlavná požiadavka Európskej únie, ale aj Spojených štátov. Hovoriť o zmene režimu by bolo predčasné.
Nie je jasné, prečo Castro ustúpil teraz, ani čo presne za to dostane. Kuba je vo veľmi zlej ekonomickej situácii a po smrti väzňa Orlanda Zapatu v medzinárodnej izolácii. Hovorí sa aj o zhoršenom stave Fidela Castra.
„Možno je to jeho spôsob zmierenia,“ myslí si Šuvadová.
Čierna jar 2003
Najtvrdší zásah režimu proti disidentom vyprovokoval projekt Varela. Kubánci chceli demokratické voľby.
HAVANA, BRATISLAVA. Nikto vtedy nemal čas na Kubu. Svet riešil americkú inváziu do Iraku. Režim Fidela Castra sa v rovnakom čase rozhodol pre vlastný záťah. Nechal zatvoriť 75 aktivistov a nezávislých novinárov a v krátkych procesoch ich odsúdil na mimoriadne vysoké tresty - od 20 do 25 rokov.
Väčšina z nich zbierala podpisy pod projekt Varela, najvýznamnejšiu iniciatívu inak nejednotnej kubánskej opozície. Varela mala oporu v kubánskej ústave, článok 88. Podľa neho môžu občania iniciovať referendum o legislatívnych zmenách, ak zozbierajú 10–tisíc podpisov. Viac ako 11–tisíc Kubáncov vtedy žiadalo demokratické voľby, oslobodenie politických väzňov, slobodu prejavu a zhromažďovania, možnosť podnikať. To režim vyprovokovalo k masovému zatýkaniu, ktorým rozbili disidentské hnutie na niekoľko rokov
Miriam Zsilleová
Chcel viac slobody. Dostal 20 rokov väzenia
Počas čiernej jari dostal Antonio Díaz Sanchéz 20 rokov. Teraz ho majú prepustiť. Je chorý a má s rodinou opustiť Kubu.
HAVANA, BRATISLAVA. Je to historická fotografia z mája 2002. Jeden z najznámejších kubánskych disidentov Oswaldo Payá na nej drží krabicu s viac ako 11–tisícmi podpisov Kubáncov, ktorí žiadajú referendum o reformách na „ostrove slobody“. Vedľa Payu kráča Antonio Díaz Sanchéz, vyučený elektrikár. Obaja nesú podpisy do kubánskeho parlamentu, tak ako to predpisuje ústava.
Historická fotografia, ktorá visí na stene Payovho havanského bytu, zachytáva najvýznamnejší projekt kubánskej opozície, ale aj začiatok jej konca. O niekoľko mesiacov neskôr zatkol režim Fidela Castra väčšinu z tých, ktorí Varelu podporovali.
Dostal 20 rokov
Antonio Diaz dostal 20 rokov. „Keď som o mojom otcovi rozprávala spolužiakom, boli prekvapení. Nikto z nich nevedel, že zatkli toľkých väzňov a odsúdili ich,“ hovorila nám jeho dcéra Yanisbel, keď sme rodinu pred piatimi rokmi navštívili. Keď zatkli otca, museli sa uživiť sami.
FOTO - TASR/AP
Mama Gisela prišla o prácu a oficiálne ju nikto nezamestnal. Pridala sa k hnutiu Dámy v bielom, ktoré každý týždeň v kostoloch žiadali prepustenie svojich manželov, bratov a blízkych. Yanisbel mala problémy v škole. Nechodila na „dobrovoľné“ pochody, ktoré pre študentov organizuje komunistická strana, a otca mala vo väzení. Výborne sa však učila, a tak sa nakoniec dostala na vysokú školu. Spolu s mamou sa stará o mladšiu sestru.
Ženy bojovali bez mužov
Pre rodinu, ktorou pohŕdali mnohí susedia, veľa znamenala podpora zo Slovenska. Antonia Diaza si adoptovali traja slovenskí europoslanci a jeho blízki dostávali finančnú podporu zo slovenskej zbierky mimovládnych organizácií Človek v ohrození a Pontis. „Za tú adopciu je vám môj ocko vďačný viac ako za tie peniaze. Predstava, že o ňom vedia až na Slovensku, mu veľmi pomáha,“ povedala nám vtedy Yanisbel.
Už vtedy sa o otca bála. Po niekoľkých protestoch ho konečne vzali na lekárske vyšetrenie, ale rodine odmietli poskytnúť výsledky. Len počas krátkych návštev videli, že je na tom stále horšie.
Prednedávnom bol Antonio Díaz Sanchéz medzi prvými, ktorých režim dovolil premiestniť do väzenia bližšie k rodine, teraz by mal byť medzi prvými prepustenými, ale aj prvými, koho režim donúti opustiť Kubu. Ostrov, na ktorom nezažili veľa dobrého, ale stále to bol ich jediný domov.
Miriam Zsilleová
Havana potešila Ameriku
Európska únia aj Spojené štáty zrejme uvoľnia svoje vzťahy s Kubou.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Hneď na druhý deň po dobrej správe z Havany o prepustení disidentov vyzval Madrid Európsku úniu na prehodnotenie vzťahov s komunistickým režimom. Spolu s katolíckou cirkvou Španieli vyjednávali s Havanou, a teraz by ju chceli za ústretový krok odmeniť lepšími vzťahmi.
Očakáva sa, že v blízkom čase sa viac otvoria Kube aj Spojené štáty, ktoré Havana považuje za svojho ideologického nepriateľa číslo jeden.
„Ak sa pohla Kuba, nemali by sme ostať paralyzovaní,“ citovala agentúra Reuters Carlosa Saladrigasa z americkej organizácie Cuba Study Group. Navrhuje zvýšenie počtu osobných kontaktov medzi Kubáncami a Američanmi, ako aj uvoľnenie 48-ročného obchodného embarga, ktoré po revolúcii na ostrov uvalil Washington.
„Je ťažké si predstaviť, že by to nemalo vplyv na vzťahy s Amerikou a Európskou úniou,“ povedal aj ďalší oslovený expert na Kubu, Phil Peters z Lexingtonského inštitútu vo Virginii.
Väčšina analytikov je však opatrná. Za mrežami ostane vyše sto politických väzňov, a iné ako oficiálne názory sú stále vyradené z politického dialógu. Aj tí oslobodení disidenti nemôžu ostať doma, ale ujme sa ich tradične spriatelené Španielsko.
Najbližšie mesiace ukážu, či išlo o viac ako len gesto Castrovho režimu, ako sa to naprílad ukázalo po návšteve pápeža Jána Pavla II. v roku 1998, keď Kuba síce oslobodila 101 politických väzňov, ale viac slobody, ak nerátame náboženský život, pre Kubáncov to nakoniec neznamenalo
Mirek Tóda
