Fritz, najmladší zo šiestich súrodencov Teufelovcov, odišiel v roku 1963 z rodného Ludwigsburgu do Berlína, aby na univerzite začal študovať germanistiku, publicistiku a divadelnú vedu. Obdivoval študentského revolucionára Rudiho Dutschkeho a spolu s kolegom Kunzelmannom založili začiatkom roka 1967 tzv. Komúnu 1. Provokovali, vymýšľali politické akcie proti spoločenskému poriadku, aj proti stále driemucemu nacizmu. Škripec, dlhé vlasy, hustá brada, Fritz Teufel (17. 6. 1943 - 6. 7. 2010) sa stal symbolom revolucionára a nepriateľa nemeckého občana.
Fritz Teufel. FOTO - www.dpa.de
Zatkli ho už začiatkom roka 1967 pri návšteve viceprezidenta USA Huberta Humphreya v západnom Berlíne pre podozrenie z bombového útoku. Keď sa zistilo že „bombami" sú vrecká s múkou a pudingom, s veľkou blamážou ho prepustili. Tak vznikol termín „pudingový atentát". Ale už 2. júna bol opäť v cele, pre podozrenie z hádzania kameňov pri návšteve iránskeho šacha Páhlavího. Vo vyšetrovacej väzbe bol až do decembra 1967, keď ho pre nedostatok dôkazov prepustili. Z toho obdobia sa traduje jeho výrok „Ak to poslúži pri hľadaní pravdy", ktorý použil vždy, keď ho sudca vyzval, aby povstal.
V roku 1975 ho zatkli pre podporovanie teroristickej skupiny, držanie zbrane, podpaľačstvo a spoluúčasť na únose berlínskeho predsedu CDU Petra Lorenza. Odsedel si 1638 dní, keď sa vyšetrovanie skončilo a prokurátor žiadal trest 15 rokov. Až vtedy Teufel vystúpil a predniesol dokonalé alibi, keď dokázal, že v čase únosu bol v Essene, kde pod falošným menom pracoval v továrni na výrobu záchodových dosiek. Povedal, že sa mu podarilo ukázať, že aj obžalovaný, ktorý skutok nespáchal, je už vopred odsúdený a ako celý justičný systém funguje. Po prepustení si kúpil bicykel a zarábal si v Berlíne ako kuriér, písal stĺpčeky pre berlínske noviny „taz". Ako 55-ročný dostal Parkinsonovu chorobu, dožil so svojou družkou v ústraní.
