Moskva zrejme našla spôsob, ako dostať domov svojich rozviedčikov. Vymení ich za údajných amerických špiónov, ktorí sedia v ruských väzeniach.
MOSKVA, PRAHA. Rusko usilovne hľadá vo vlastných trestaneckých kolóniách väzňov, ktorých by ponúkli Američanom na výmenu za „svojich" špiónov. Skupinu desiatich občanov s podozrením na špionáž pre Rusko zatkli Američania koncom júna.
Prvý odhalený ruský agent by mal podľa dohody, o ktorej včera špekulovali ruské, americké aj britské médiá, odletieť do ruskej vlasti v najbližších dňoch. Moskva totiž už našla významnú osobu, za ktorú sú Američania ochotní ho vymeniť.
Špión či politický väzeň
Mal by ním byť slávny ruský väzeň, vedec Igor Suťjagin, ktorý si za vlastizradu a špionáž v prospech Spojených štátov odpykáva pätnásťročný trest. Amnesty International pokladá proces za zinscenovaný, pretože Suťjagin nemal vôbec prístup k tajným informáciám a akékoľvek údaje získaval z internetu a vedeckých verejných publikácií.
Jeho advokátka v rozhovore pre britský denník Daily Telegraph potvrdila, že jej klienta premiestnili z Archangeľskej trestaneckej kolónie do Moskvy a možno už dnes odcestuje cez Viedeň do Veľkej Británie. Tá je podľa zverejnených informácií jednou z účastníkov utajeného rokovania o výmene zadržaných ľudí.
„11 špiónov vymení za 11 špiónov a jedným z nich je Suťjagin," vyhlásila advokátka Anna Stavická. Kým desať osôb sa nachádza v americkom väzení alebo je na kaucii, ten jedenásty, šéf ruských „nelegálov" v Spojených štátoch, zmizol z Cypru.
Jedenásty chýba
Napriek zatykaču ho totiž cyperský sudca prepustil, čo agent s menom Christopher Robert Metsos využil na útek z ostrova.
Suťjagin, ktorý sa v tomto čase nachádza v moskovskej vyšetrovacej väznici Lefortovo, strávil v cele už jedenásť rokov. Aj preto dlho o možnosti dostať sa do zahraničia a na slobodu nerozmýšľal. V utorok ho v moskovskej väzbe navštívili rodičia, ktorým radostnú novinu oznámil. Podľa jeho právničky sa síce cíti nevinný, ale keď chce byť voľný, nemá na výber.
Ruské oznamovacie prostriedky sa teraz predbiehajú v odhadoch, kto bude medzi ďalšími desiatimi vyvolenými, ktorých Moskva ponúkne na výmenu za svojich ľudí po škandálnom odhalení ruskej výzvednej siete rozviedky SVR.
Hovorí sa napríklad aj o bývalom plukovníkovi vojenskej rozviedky Sergejovi Skripalovi, ktorého odsúdili v roku 2006 za špionáž pre Veľkú Britániu na trinásť rokov väzenia. Ostatné mená sú zatiaľ neznáme.
Podľa amerického denníka New York Times má Biely dom záujem na „jednoduchom a rýchlom" riešení špionážneho škandálu.
Ruské priznanie
Noviny tvrdia, že jednou z podmienok výmeny je aspoň čiastočné priznanie viny. Traja zo zadržaných už svoju špionážnu činnosť priznali. U viacerých sa potvrdilo, že predstierali falošnú identitu namiesto ruského občianstva.
Ruskí aj americkí komentátori sa zhodujú, že výhodou výmeny je predovšetkým rýchle ukončenie špionážnej aféry na prvých stránkach svetových novín.
Americký prezident Barack Obama sa, až škandál utíchne, bude môcť snažiť dostať k pokračovaniu svojho plánu „reštartovania" vzťahov s Ruskom. Odhalenie totiž prišlo len pár dní po vrelej návšteve ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva v Spojených štátoch. Prezradená konšpiračná sieť z Ruska však dobrý dojem zo zlepšených vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom prehlušila a obnovila obavy z pôsobenia ruských tajných služieb na Západe.
Slávne výmeny agentov
10. február 1962:
V Berlíne za sovietskeho špióna Rudolfa Ivanoviča Abela získali Američania späť pilota špionážneho lietadla U-2 Francisa Gary Powersa, ktorého stroj zostrelili v roku 1960 nad Sovietskym zväzom. S ním prepustili aj amerického študenta Frederica Pryora (zatkli ho v lete 1961 vo východnom Berlíne pre údajnú špionáž).
September 1974:
Izrael odovzdal Sovietskemu zväzu vyzvedača Jurija Linova, ktorého zatkli na jar 1973. Linov mal získať informácie o izraelskom jadrovom programe. Výmenou dostal Izrael od Rusov bulharského žida Heinricha Spetera, odsúdeného za špionáž na trest smrti, a trojicu ruských židov, ktorá sa vraj pokúsila uniesť lietadlo.
12. júna 1985:
23 politických väzňov z východného Nemecka vymenili v Berlíne za štyroch odhalených kolaborantov komunistického bloku.
11. februára 1986:
Na berlínskom Glienickom moste vymenili deväť osôb. Na Západ putoval bojovník za ľudské práva Anatolij Ščaranskij (neskôr viacnásobný izraelský minister), dvaja občania NDR a jeden Čech. Sovietsky zväz za nich získal dvoch československých špiónov, jedného Rusa, Nemca a Poliaka.čtk
Autor: Agentúra Epicentrum
