NEW YORK. Všetky podujatia, ktoré členské štáty Organizácie Spojených národov (OSN) zorganizujú pri príležitosti Medzinárodného dňa za zničenie malých a ľahkých zbraní 9. júla, majú upozorniť verejnosť na všetky škody spôsobené použitím ľahkých zbraní.
Niekoľko štátov počas prvej Konferencie OSN o nezákonnom obchode ľahkých zbraní v New Yorku, ktorá sa konala v dňoch 9.-20. júla 2001, navrhlo, aby sa prvý deň konferencie stal Medzinárodným dňom za zničenie malých a ľahkých zbraní.
Konferencia sa týkala nezákonného obchodu ľahkých zbraní, nie však legálneho obchodu, výroby alebo vlastnenia ľahkých zbraní. Ako ďalej informuje na svojej stránke OSN, samopaly a ďalšie ľahké zbrane sa postupne presadili v mnohých konfliktoch vo svete. Aj keď pôvodne sú určené pre vojenské účely, neraz sa dostávajú do rúk členov organizovaného zločinu, majú ich pašeráci drog aj vodcovia usilujúci sa prevziať moc. Približne 300.000 bojovníkov v detskom veku používa tento druh zbraní.
Účastníci konferencie sa usilovali, aby sa našli prostriedky na zníženie až odstránenie nezákonného obchodu ľahkých zbraní. Jej cieľom však nebol zákaz, či zastavenie výroby, legálneho obchodu ani popretie súkromného vlastnenia tohto typu zbraní.
Na svojej stránke OSN v materiáli ku konferencii uviedla, že 40 percent nezákonného predaja zbraní pochádza v podstate z krádeží pri legálnom obchode. Preto je dôležitá najprísnejšia kontrola pri tejto činnosti, aby sa zbrane nedostali do nepravých rúk.
Na prvej Konferencii OSN o nezákonnom obchode ľahkých zbraní v New Yorku sa zúčastnili zástupcovia zo 177 mimovládnych organizácií. Sklamanie z neúspechu spred piatich rokov vyjadril vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan počas druhej Konferencie OSN o nezákonnom obchode ľahkých zbraní v New Yorku v júni až júli 2006.
Za ľahké zbrane sa považujú také, ktoré môže niesť a použiť jeden človek alebo len malá skupinka ľudí, spolu s muníciou. Každý rok sa približne 7,7 milióna kusov týchto zbraní vyrobí a dostane do obehu. V súčasnosti môže tento druh zbraní vyrábať minimálne 98 krajín, vrátane rozvojových, vzhľadom na jednoduchosť výroby, ale aj na rozsiahly dopyt. Dominantné postavenie medzi výrobcami si však udržujú USA, Ruská federácia a Čína.
