Vatikán 16. mája (TASR) - Vyhlásením, že pápež Ján Pavol II. uvažuje o možnosti abdikácie na svätopeterský stolec v prípade ďalšieho zhoršenia jeho zdravotného stavu, dnes honduraský kardinál Oscar Andrés Rodríguez Maradiaga iba nahlas vyslovil to, nad čím už istý čas uvažuje veľa katolíckych prelátov.
Arcibiskup z Tegucigalpy dnes po prevzatí čestného doktorátu na saleziánskej univerzite v Ríme pred novinármi preukázal mimoriadnu - medzi kardinálmi zatiaľ bezprecedentnú - otvorenosť a pripustil, že Ján Pavol II. "v deň, keď si uvedomí, že už ďalej nemôže pokračovať, bude mať odvahu povedať: končím".
Francúzska agentúra AFP v tejto súvislosti uvažuje, či takémuto priamemu vyjadreniu nepredchádzal osobný rozhovor medzi súčasným pápežom a latinskoamerickým kardinálom, ktorý je považovaný za vážneho kandidáta na kreslo rímskeho veľkňaza, na tému prípadného odchodu Jána Pavla II. do dôchodku.
V minulosti túto možnosť načrtli už dvaja iní kardináli, avšak menej jednoznačným spôsobom. Pred dvoma rokmi bruselský arcibiskup, kardinál Godfried Danneels v rozhovore pre tlač pripustil, že Ján Pavol II. sa možno raz rozhodne z funkcie odísť.
Predseda nemeckej biskupskej konferencie, kardinál Karl Lehmann o niečo neskôr pre nemecký rozhlas povedal, že verí v "pápežovu odvahu a silu povedať, keď bude cítiť, že už nie je schopný zodpovedne viesť cirkev: nevládzem". "Prirodzene," dodal nemecký kardinál, "nie je jednoduché o tom rozmýšľať. Nie sme zvyknutí na odstupujúcich pápežov."
Ján Pavol II. až doteraz popieral, že by nad možnosťou abdikovať uvažoval, a zdôraznil, že "bude cirkev viesť, kým to Boh bude chcieť". Na otázky novinárov pontifex zvykol s úsmevom odpovedať: "Neviem, komu by som mal demisiu odovzdať." Kanonické právo o možnosti demisie pápeža vôbec nehovorí. Počíta iba s možnosťou renunciácie - verejného zrieknutia sa funkcie.
V poľských cirkevných kruhoch sa vždy predpokladalo, že v prípade dobrovoľného predčasného odchodu z pápežského stolca by sa Ján Pavol II. uchýlil do kláštora v Poľsku. Najčastejšie sa uvažovalo o kláštore na pútnickom mieste Zebrzydowska Kalwaria, ktoré Karol Wojtyla ako chlapec často navštevoval s otcom.
Ako nedávno prezradil arcibiskup Pasquale Macchi, list, v ktorom sa verejne vzdáva funkcie, napísal aj pápež Pavol VI. "pre prípad, že by sa ukázalo, že nebude schopný ďalej riadiť cirkev". Arcibiskup Macchi, ktorý bol v tom čase tajomníkom pápeža, spresnil, že Pavol VI. bol pripravený demisiu oznámiť v roku 1967, pred operáciou prostaty.
Druhý raz Pavol VI. o odchode uvažoval v roku 1976, keď mu osobný lekár kvôli krehkému zdraviu neodporúčal zúčastniť sa na eucharistickom kongrese v americkej Filadelfii. "Ak pápež nemôže cestovať, je to hendikep. Pre dobro cirkvi by mal rezignovať," povedal vtedy pontifex maximus.
O názor na dôsledky prípadnej abdikácie požiadal Pavol VI. troch významných cirkevných právnikov a u opáta v juhotalianskom Montecassione si dokonca nechal pre istotu rezervovať jedno poschodie kláštora.
Experti na kanonické právo vtedy Pavlovi VI. odpovedali, že z právneho hľadiska odchodu z úradu nič nebráni. Problémy by však podľa právnikov nich mohol mať jeho nástupca, ak by prijímal rozhodnutia, ktoré by neboli v súlade s líniou vytýčenou jeho ešte žijúcim predchodcom. Pápež Pavol VI. nakoniec nerezignoval a v roku 1978 zomrel vo veku 81 rokov.
Abdikácie na trón po apoštolovi Petrovi sú v dejinách cirkvi výnimočné. Najznámejší je prípad Benedikta IX., zvoleného v roku 1033, ktorý rezignoval dokonca dvakrát: prvý raz v roku 1045 a druhý raz v 1048, iba necelý rok po opätovnom zvolení konklávem.
Mních Pietro da Morrone, zvolený za pápeža konkláve v roku 1294 ako Celestín V., rezignoval po štyroch mesiacoch, znechutený intrigami v rímskej kúrii. Posledným pápežom, ktorý sa vzdal úradu, bol Gregor XII. Abdikovať ho donútili v roku 1441.
