MOSKVA, BRATISLAVA. Po dlhšom období hádok a nedávnej plynovej kríze to mal byť veselší deň vo vzťahoch medzi Ruskom a Bieloruskom. Obe krajiny v pondelok spolu s Kazachstanom podpísali dohodu o spoločnej colnej únii.
LUKAŠENKO (55)
Prezidentom sa stal prvý raz po voľbách v roku 1994. Tie, ktoré nasledovali, už slobodné neboli. Neobmedzené kandidovanie si poistil v zmanipulovanom referendev roku 2004. O posledných prezidentských voľbách v roku 2006 povedal, že ich zmanipulovali v prospech súpera, aby vyzerali demokratickejšie.
Namiesto osláv však bieloruská delegácia v Astane nadávala medzi novinármi na ruských kolegov. Bielorusom sa nepáčilo, ako v posledných dňoch o ich prezidentovi informovali ruské televízie.
Diktátor aj krstný otec Kým ruský spravodajský kanál Russia Today nedávno odvysielal reportáž s titulkom Lukašenko, posledný diktátor Európy, obľúbená televízia NTV nachystala reportáž Krstný otec Lukašenko. Krátky dokument, ktorý bieloruského diktátora spája s politickými vraždami v nedávnej minulosti Bieloruska, sa objavil hneď aj na internete.
Rozoberá sa na ňom záhadná smrť niekdajšieho bieloruského politika Gennadija Karpenka, ktorý bol považovaný za vážneho Lukašenkovho konkurenta, ako aj viaceré prípady zmiznutí či vrážd jeho oponentov.
Pre Minsk to je šok „Niežeby to bolo niečo nové, v Bielorusku o tom hovoríme už dlho," napísal niekto na internetovej diskusii pod videom na YouTube.
Pozoruhodné však je, ako sa so zmenou prístupu Kremľa, ktorý počas plynovej krízy netajil svoje znechutenie večnými konfliktmi s Lukašenkom, vyrovnali aj ruské médiá. Zdroj z delegácie v Minsku bieloruskej agentúre BelTa povedal, ako sú presvedčení, že všetko ide na povel z vyšších ruských miest.
Pravý cieľ: Lukašenko Po anglicky písané ukrajinské noviny Kyiv Post nedávno napísali, že skutočným cieľom plynovej vojny medzi Bieloruskom a Ruskom minulý mesiac neboli ceny za plyn či tranzit, ale sám Alexander Lukašenko.
Moskva sa ho podľa Kiyv Post možno snaží zosadiť a nahradiť lojálnejším politikom. Posledné desaťročie Kremeľ napriek nie práve idylickým vzťahom vytrvalo podporoval Lukašenka pri zmanipulovaných voľbách a dotoval jeho ekonomiku. Zdá sa, že to sa zmenilo a Kremeľ s opovrhovaným partnerom stratil trpezlivosť.
Revolúcia made in Russia? „Všetko nasvedčuje tomu, že idú po ňom. Už to nie je len nejaký tlak pre podpis o colnej únii či privatizácii bieloruských spoločností," myslí si Balázs Jarábik, šéf pobočky americkej mimovládnej organizácie Pact v Kyjeve, ktorá sa venuje demokratizácii Bieloruska.
Najzarážajúcejšie je podľa Jarábika to, že to prišlo tesne pred prezidentskými voľbami. Tie by mali byť najneskôr vo februári budúceho roka.
„Také načasovanie tu ešte nebolo. Nie je preto vylúčené, že Moskva si chystá pôdu na výmenu v prezidentskom paláci," hovorí Jarábik.
Viac ako meno kandidáta podľa neho Moskvu zaujíma, aby nešiel proti jej záujmom.
S bieloruskou opozíciou Moskva koketuje už dlhšie. A to, že sa jej hlasy ozvali aj v reportáži z ruskej televízie NTV, náhoda zrejme nebola.
