Nečítate stĺpček nejakého niktoša. U nás v Česku som „ten hneď po Klausovi", a nemusím vám dúfam pripomínať, že Klaus je prezident. Za istých okolností by som mohol byť považovaný za viceprezidenta, hoci by som bol nerád, keby sa to bralo ako oficiálne stanovisko.
Celé to vzniklo skôr náhodou, na diplomatickej pôde najmocnejšieho štátu sveta. Čo nemôžeme brať na ľahkú váhu. Stalo sa to tak. V stredu som bol v Prahe na oslave Dňa nezávislosti, ktorá sa každý rok koná na väčšine amerických ambasád. A náhoda chcela, že vo fronte pri vchode som stál hneď za českým prezidentom.
Malo to dva dopady: Po prvé, som na oficiálnych fotografiách ako bodyguard, a po druhé som si s americkým chargé daffaires potriasol ruku hneď po Václavovi Klausovi. Predstavil som sa ako „ten hneď po prezidentovi". „Ale to je zaujímavé, rád vás poznávam," odpovedal diplomat zdvorilo.
Na párty v krásnej záhrade dejvickej rezidencie však bolo ešte niečo zaujímavé. Prišlo na ňu viac ministrov (bývalých, súčasných v demisii i budúcich) než kedykoľvek v minulosti. A niektorí z budúcich ministrov ozaj žiarili novotou, veď ich mená oznámili doslova pred pár hodinami, po nočnom rokovaní budúcej trojkoalície.
A tak sa na seba usmievali dosluhujúci minister vnútra Martin Pecina a ten budúci, niekdajší novinár Radek John. A to zhruba 24 hodín po tom, čo práve jeho nomináciu premiér Petr Nečas vylúčil pre konflikt záujmov, ktorý je „taký zrejmý, ako že po štvrtku nasleduje piatok".
Čo vlastne bolo v poriadku. Veď vzhľadom na prázdniny a sviatky začal víkend už po štvrtku. A piatok sa stratil. Užite si leto!
