DAMASK.
Daúdova dcéra Hana informovala, že jej otec zomrel na zlyhanie obličiek. Ako uviedla, kvôli nevoľnosti Abú Daúd vyhľadal pomoc v nemocnici v Damasku, kde ráno podľahol chorobe.
Abú Daúd, veliteľ palestínskej militantnej skupiny Čierny september, sa na samotnom únose a zavraždení izraelských olympionikov 5. septembra v dejisku hier nezúčastnil. Pri incidente boli najprv zastrelení dvaja izraelskí športovci a deväť ďalších zomrelo pri nepodarenej oslobodzovacej akcii nemeckej polície. Okrem toho prišlo o život päť palestínskych útočníkov a nemecký policajt.
Mníchovská masakra šokovala svet ako najnásilnejšia operácia proti športovcom na najsledovanejšom športovom podujatí na svete.
Odvetou za incident bola operácia Boží hnev, kampaň vedená izraelskými tajnými službami Mosad, Aman a Šin Bet proti skutočným či domnelým aktérom mníchovskej masakry, proti Čiernemu septembru i ďalším palestínskym odbojovým skupinám. Izraelské jednotky uskutočnili i viacero leteckých náletov na ciele palestínskeho hnutia Fatah v Libanone a Sýrii.
Čierny september bol odnožou palestínskeho hnutia Fatah zosnulého vodcu Jásira Arafata, ktorá vznikla po vypudení palestínskeho odboja z Jordánska.
Abú Daúd v rozhovore pre tlačovú agentúru AP v roku 2006 označil udalosti na olympiáde v Mníchove za zlomový moment v oslobodzovacom boji Palestínčanov a zároveň odmietol označovanie palestínskych bojovníkov za teroristov.
"Pred Mníchovom sme boli jednoducho teroristi. Ale po Mníchove si ľudia aspoň začali klásť otázku: Kto sú títo teroristi? Za čo bojujú? Pred Mníchovom nikto ani poriadne netušil, čo je to Palestína," povedal vtedy Abú Daúd.
Cieľom útoku, ktorý sa premenil na masakru, nebolo zavraždenie športovcov, ale realizovanie požiadavky osnovateľov na výmenu rukojemníkov za vyše 200 väznených Palestínčanov v Izraeli.
Abú Daúd prvýkrát priznal svoju úlohu pri útoku v roku 1999 v knihe Palestína: Od Jeruzalema po Mníchov, ktorá v čase svojho vydania zaznamenala kontroverzné prijatie.
Jeruzalemský rodák Abú Daúd žil na Blízkom východe do roku 1967, keď sa Izrael zmocnil východnej časti mesta. Vysídlili ho do Jordánska, kde sa pridal k Organizácii za oslobodenie Palestíny (OOP).
Po mníchovskej masakre žil vo východnej Európe, Libanone a neskôr opäť v Jordánsku, odkiaľ sa po mierovej dohode z Osla v roku 1993 presťahoval na západný breh Jordánu. Po vydaní svojej knihy musel znova opustiť Ramalláh a jediná krajina, ktorá ho prijala, bola Sýria, kde napokon aj dožil svoj život.
V roku 1981 ho pri údajnom útoku Mosadu postrelili v hoteli vo Varšave, pričom však neutrpel smrteľné zranenia.
