Väčšina jeho krajanov si však Algirdasa Brazauskasa (22. 9. 1932 - 26. 6. 2010) zapamätá najmä pre jeho úlohu v kľúčových rokoch. Ako líder krajiny dokázal previesť Litvu nebezpečnou cestou z komunizmu do demokracie a z područia Sovietskeho zväzu k nezávislosti.
Jeden z kľúčových okamihov sa odohral v decembri 1989. Brazauskas, dlhoročný komunista, ktorého rok predtým zvolili za generálneho tajomníka strany v Litve, prerušil vzťahy s Kremľom „Buď sa strana radikálne zmení a priblíži sa ľuďom, alebo sa sama zlikviduje," povedal vtedy.
Algirdas Brazauskas. FOTO - Kommersant
Bol to krok, na ktorý si netrúfli komunisti v žiadnej z iných sovietskych republík. Nasmeroval krajinu k nezávislosti a bol jedným zo hlavných spúšťačov rozpadu celého Sovietskeho zväzu.
Keď sa v roku 1932 narodil, Litva ešte bola na svetovej mape kreslená ako samostatný štát. Nie však dlho. Brazauskas mal sedem rokov, keď krajinu obsadili vojaci Červenej armády a začlenili ju do Sovietskeho zväzu.
V čase odmäku po smrti Stalina vyštudoval technickú vysokú školu. Šikovný mladík sa ako 33-ročný stal ministrom stavebníctva v lotyšskej vláde. Na priečkach v strane stúpal vyššie.
Keď ho zvolili na čelo litovských komunistov, už cítil túžbu Litovcov po samostatnosti. V roku 1988 sa zúčastnil na demonštrácii hnutia za nezávislosť. Slobodu definitívne Moskva uznala v roku 1991.
Jeho kariéra pokračovala aj v novom demokratickom štáte. V roku 1993 Brazauskasa zvolili v prvých prezidentských voľbách za hlavu štátu v nezávislej Litve. Jeho komunistická minulosť však bola pre mnohých diskvalifikujúca. Keď mal v katedrále vo Vilniuse zložiť prísahu, demonštranti zablokovali hlavný vchod.
O päť rokov neskôr sa rozhodol, že nebude znova kandidovať a stane sa „obyčajným dôchodcom". Ako to už so štátnikmi na penzii často býva, ani Brazauskas nevydržal dlho mimo politiky. Vrátil sa v roku 2001. O tri roky neskôr ako premiér krajiny zavŕšil cestu Litvy do Európskej únie a NATO.
