Izraelskí akademici prišli s teóriou, že prílišné pozeranie televízie spôsobuje, že ľudia vidia svoj život ešte horší, ako v skutočnosti je. Pravidelní a vášniví diváci sú napríklad náchylnejší uveriť tomu, že na budúci rok sa prepadnú do dlhov ako tí, čo až tak veľmi televíziu nepozerajú. Tí, čo stále sledujú televíziu, tiež očakávajú nárast nezamestnanosti.
No jednoducho, sledovanie televízie vyvoláva zbytočnú paniku a depresiu. Alebo teda platí, že bez práce (kto skutočne zaneprázdnený už len má čas na pravidelné sledovanie televízie) nie sú koláče?
Úprimne, niekedy sa zamýšľam nad tým, na aké prieskumy dávajú peniaze izraelské akademické inštitúcie.
Ja napríklad televíziu nesledujem skoro vôbec a depresívna zo svojej budúcnosti aj budúcnosti tejto krajiny a sveta vôbec som aj tak dosť. A tiež sa bojím dlhov a nezamestnanosti. Ako každý aspoň trochu príčetný človek.
Vo svojom okolí poznám niekoľkých ľudí závislých od televízie a nijako špeciálne depresívni ani úzkostliví mi nepripadajú. Skôr naopak. Žijú si vo svojom svete a riešia problémy seriálových hrdinov. A možno tak len odďaľujú riešenie svojich.
Dodnes sa smejem, keď si spomeniem, ako som stretávala skupinku ruských vychovávateliek a ich zverencov.
To som mala prehľad o všetkých ruských telenovelách na miestnom kanáli pre imigrantov z bývalého Sovietskeho zväzu aj s klebetami o hlavných hereckých predstaviteľoch. A ešte o akciových cenách rúžov, kuracích rezňov aj piva. A nepočula som o žiadnych negatívnych ekonomických výhľadoch.
Len o tom, že Oleg podvádza Svetlanu a ona zasa čaká nemanželské dieťa s jeho najlepším kamarátom. A možno tie životom skúšané dámy (možno aj úmyselne) nepozerali správy, a tak vlastne ani nevedeli, v akej realite to žijeme.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
