Londýn 16. mája (TASR) - Dôsledky dvoch "noviniek" v americko-ruských vzťahoch - dohody o znížení jadrových arzenálov a čiastočnej integrácii Moskvy do Severoatlantickej aliancie na stretnutí v Reykjavíku - dnes na titulnej strane rozoberá britský denník Guardian.
Noviny pripomínajú, že ak sa obom stranám na budúci týždeň podarí dohodnúť na vytvorení konzultačnej komisie pre "hviezdne vojny", americký prezident George W. Bush sa bude môcť nepochybne pochváliť impozantným strategickým hattrickom.
Bolo by však chybou z toho vyvodzovať, že USA tým definitívne potvrdili dominantnosť nad svojím starým súperom, pokračuje Guardian. Dohoda s NATO totiž dáva ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi rovnaký hlas pri rozhodovaní o mnohých otázkach, ako majú členovia NATO.
V skutočnosti bude mať totiž postoj Ruska väčšiu váhu než napríklad hlas Grécka či Islandu. Dohoda z Reykjavíku otvára cestu pre rozšírenie NATO od Pobaltia po Ukrajinu a nakoniec dokonca na Kaukaz a strednú Áziu, no s prijatím každého nového člena sa NATO stáva menej vojenskou alianciou a viac politickým krížencom.
Vladimír Putin možno ráta s tým, že väčšia, nesúrodá aliancia bude slabšia. Okrem toho ruské prísľuby spolupráce vo "vojne proti terorizmu" a pri iných bytostných záujmoch USA prinášajú Moskve ďalšie výhody.
Prezident Putin chce oživiť ruskú ekonomiku, dosiahnuť členstvo Ruska vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a väčší prístup na západné trhy. Viac-menej sa mu už podarilo umlčať kritiku Západu proti postupu jeho armády v Čečensku.
Ruský prezident sa približuje k dosiahnutiu svojich cieľov. George Bush si možno myslí, že vyhráva, hra je však omnoho hlbšia než si sám uvedomuje, dodáva Guardian.