BIŠKEK, PRAHA. Referendum o zmenách ústavy malo v nedeľu v Kirgizsku potvrdiť štátny prevrat, ktorý sa v tejto stredoázijskej krajine nedávno uskutočnil. Nová dočasná vláda na čele s Rozalínou Otunbajevovou po jeho schválení by už nemala byť len revolučným výborom, ale sa stane občanmi trpeným kabinetom na prechodné obdobie.
Otunbajevovej vláda v nedeľu večer podľa Reuters už ohlásila, že ľudia referendum schválili. „Veríme, že referendum je platné. Nová ústava Kirgizska sa schválila,“ povedala premiérka podľa Reuters.Až do večerných hodín tiež nedošlo k žiadnemu vážnejšiemu incidentu. Len 14 dní potom, keď počas nepokojov na juhu krajiny zahynuli stovky osôb, bol pokoj v krajine prekvapujúci.Podstatou navrhovaných zmien je zásadné obmedzenie moci prezidenta. Kirgizsko sa mení na parlamentnú republiku, v ktorej bude prezident skôr živým symbolom než výkonným politikom.Toto všetko však nenastane hneď. Vláda žiada od občanov time out. Preto sa voliči rozhodovali, či chcú prijať zákon o „hlave štátu na prechodné obdobie“. Až do riadnych prezidentských volieb by mala krajinu riadiť Otunbajevová. Za rok a pol musí dobrovoľne odstúpiť a pomôcť zorganizovať normálne prezidentské voľby naplánované na prelom rokov 2011 a 2012. Sama sa na nich už zúčastniť nesmie. Teraz je však nepochybne najmocnejšou ženou v strednej Ázii.Dočasná vláda sa chopila moci po zvrhnutí prezidenta Kurmanbeka Bakijeva. Prevrat vo svete neprijali jednoznačne. Navyše „revolučný kabinet“ si pošramotil reputáciu, keď nezvládol nedávne krvavé protiuzbecké pogromy na juhu krajiny.
Nečakane pokojne
Celú nedeľu regionálna volebná komisia prostredníctvom automatizačného elektronického volebného systému uverejňovala optimistické správy o nečakane vysokej účasti občanov. Podľa Ústrednej volebnej komisie bola celková účasť 57,7 percenta.
O čo išlo v referende
Kirgizi rozhodovali, či sa pozícia prezidenta zoslabí a bude mať iba symbolické postavenie.
Premiérka Rozalína Otunbajevová, ktorá obsadila kreslo prezidenta, bude vykonávať úrad do volieb na konci budúceho roka. V nich kandidovať nebude.
Ľudia hlasovali aj za to, či súhlasia so zrušením ústavného súdu. (čtk)
Na juhu účasť nižšia
Aktivita voličov je preto kľúčovým ukazovateľom dôveryhodnosti vlády. Aktívnejší boli severania, ktorých nijaké krvavé nepokoje nepostihli. V Oši, kde sa začali pogromy na Uzbekov, prišlo hlasovať zhruba o desať percent ľudí menej.
A to napriek tomu, že Otunbajevová tu na niekoľko dní zrušila zákaz nočného vychádzania. Vzápätí však vyhlásila, že výnimočný stav na juhu krajiny predlžuje až do 10. augusta.
Strany, ktoré neprijali účasť v dočasnej vláde, tvrdia, že v skutočnosti bola účasť v celom Kirgizsku oveľa menšia. To však aj tak na situácii nič nemení – vláda rozhodla, že na účasti nezáleží.
