SOUL. Kórejská ľudovodemokratická republika by sa mala ospravedlniť za marcový smrteľný útok na naše plavidlo a prestať so svojou provokačnou politikou, vyhlásil v piatok juhokórejský prezident Li Mjung-pak. Ten adresoval výzvu do Pchjongjangu pri príležitosti 60. výročia začiatku kórejskej vojny, ktorá pripravila o život asi tri milióny ľudí.
Stalo sa tak počas spomienkových udalostí v Soule, na ktorých sa zúčastnili vojnoví veteráni z niekoľkých krajín. Juhokórejčania si v tejto súvislosti vyvesením štátnych zástav 21 krajín uctili ich účasť v ozbrojenom konflikte. Pchjongjang by sa mal vybrať cestou mierového spolužitia pre 70 miliónov Kórejčanov, uzavrel Li.
Presne pred 60 rokmi sa začala kórejská vojna, ktorá nikdy nebola ukončená podpisom mierovej zmluvy a Soul a Pchjongjang sú tak defacto stále vo vojnovom stave. Konflikt na Kórejskom polostrove, ktorý po druhej svetovej vojne rozdelila Postupimská dohoda, sa začal v 25. júna 1950 prekvapujúcim severokórejským útokom.
KĽDR za podpory vtedajšieho Sovietskeho zväzu chcela nečakanou akciou zosadiť vládu v Soule a prevziať kontrolu nad celým polostrovom. Vtedajší líder komunistickej krajiny Kim Ir-sen o tejto možnosti presvedčil Josifa Stalina, argumentoval však potrebou rýchleho útoku. Tento scenár sa pozdával aj Číne a tak nič nebránilo rozpútaniu konfliktu, pričom do štyroch dní sa podarilo dobyť Soul.
Medzinárodné spoločenstvo na vývoj udalostí zareagovalo označením Pchjongjangu za agresora a členské krajiny OSN na čele s USA sa postavili za Soul. Po mesiacoch tuhých bojov sa front vojny stabilizoval a v polovici roka 1951 začali obe strany rokovať o prímerí. Zložité a dlhé rozhovory dospeli k dohode až o dva roky neskôr, v júli 1953. Pozdĺž 38. rovnobežky následne vzniklo demilitarizované pásmo, ktoré je dnes najprísnejšie stráženou hranicou na svete.
