GORI, BRATISLAVA. Pod rúškom tmy v skorých ranných hodinách, aby to upútalo čo najmenej pozornosti, sa v centre gruzínskeho mesta Gori objavila čata s pozoruhodnou misiou. Čo najrýchlejšie odstrániť megalomanskú sochu najslávnejšieho rodáka – Stalina.
Vzhľadom na to, že medzi miestnymi má diktátor Sovietskeho zväzu stále veľkú obľubu, úloha znela jasne: šesť metrov vysoký monument zosadiť z podstavca v tichosti a bez toho, aby celú operáciu zachytili zvedaví novinári. To sa im nakoniec čiastočne aj podarilo.
Neželaní novinári Ak ste v piatok do vyhľadávača fotografií svetových agentúr vyťukali heslá Gori a Stalin, vybehli len oficiálne snímky, ktoré vydala radnica v Gori. Demontáž sochy síce nakrútila miestna televízia Trialeti, jej štáb však polícia zbila a materiál im zhabali.
O „úspešnej“ operácii sa presvedčili ráno obyvatelia mesta, keď na hlavnom námestí, kde až do piatka trónil pamätník Josifa Vissarionoviča Džugašviliho, našli len prázdno. Na miesto sochy, ktorú postavili v roku 1952 ešte pred Stalinovým úmrtím, chce vláda v Tbilisi umiestniť pamätník hrdinov vojny medzi Gruzínskom a Ruskom o Južné Osetsko v roku 2008.
Gruzínsky rodák
Josif Vissarionovič Džugašvili sa narodil v Gori v roku 1878. Bol prvým generálnym sekretárom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu od roku 1922 po svoju smrť 1953. Meno Stalin dostal podľa ruského slova oceľ, podpisoval sa tak aj v novinách Pravda.
Gori bolo počas päťdňovej vojny bombardované ruskou armádou najviac. Výberom miesta pre pamätník preto gruzínska vláda zabila dve muchy jednou ranou. Zbavila sa sochy tyrana, čo chcela urobiť už dlhšie, a zároveň pripomenula hrôzy prehratého vojnového konfliktu, ktorého následky znáša Gruzínsko dodnes. Po augustovej vojne, ktorá sa začala tesne pred letnými olympijskými hrami v Číne, Rusko de facto anektovalo jeho odtrhnuté regióny Abcházsko a Južné Osetsko, kde s podporou miestnych separatistov buduje vojenské základne.
Zhruba 50-tisícové mesto Gori zohralo počas vojny kľúčovú rolu. Má strategickú polohu neďaleko Tbilisi ako aj juhoosetskej metropoly Cchinvali, kde sa začali boje medzi gruzínskou a ruskou armádou. Cez mesto navyše prechádza dopravná tepna, ktorá spája východ a západ krajiny, ktorú využívajú tureckí či azerbajdžanskí dopravcovia. Rusi ho neokupovali náhodne. Odstránená Stalinova socha nezmizne z mesta úplne. Premiestnia ju do Stalinovho múzea, ktoré si vlani pozrelo takmer 30tisíc ľudí.
S históriou bez hystérie Tí najortodoxnejší Gorčania a komunisti sa s tým nezmierili a už v piatok protestovali proti zmiznutiu sochy ich idola, ktorý má na svedomí milióny ľudských životov. Na to, prečo ju demontovali tak tajne, prezident Michail Saakašvili povedal, že „s históriou treba zaobchádzať civilizovane, bez hystérie a vandalizmu“.
Vicepremiér: To monštrum nás zahanbovalo
Konečne sme sa zbavili tohto tyrana, povedal pre SME gruzínsky vicepremiér GIORGI BARAMIDZE počas návštevy Bratislavy.
Prečo ste zrazu a tak potajomky v noci odstránili Stalinovu sochu?
„Najskôr, bola to veľká hanba pre Gruzínsko, že sme v centre dôležitého mesta mali sochu monštra, jedného z najhorších na svete. Odstrániť sme ju chceli už dávno. Náš názor na krvavú sovietsku diktatúru je jasný.“
Prečo to trvalo tak dlho?
„Špeciálne po ruskej invázii v roku 2008 to boli ťažké časy, objavilo sa množstvo radikálov a stúpencov zakladateľa Sovietskeho zväzu. Rusko je nielen právnym nasledovníkom, ale aj morálnym, čo sa ukázalo aj počas nedávnej vojny.“
Jeden váš kolega povedal, že je zvláštne, že počas bombardovania sa Stalinovej soche nič nestalo.
„S tým súhlasím. A ešte chcem k Stalinovi dodať, že na počet obyvateľov dal zabiť toľko Gruzíncov, ako žiadny iný národ. Chcel tým ukázať, že je viac ruský ako Rusi. Sú tu však samozrejme aj tí, čo ho považujú za veľkého politika.“
Kto sú jeho obdivovatelia?
„ Ide hlavne o starších ľudí. V Gori sú silnou komunitou. Preto sme chceli urobiť demontáž čo najmenej bolestivú pre každého, bez politických kontroverzií a technicky čo najľahšie. Je jednoduchšie odstrániť takú veľkú sochu, keď na námestí nie je doprava a nie sú tam ľudia. Monument je obrovský a mohlo by sa tiež niekomu niečo stať.“
Súhlasí s týmto krokom väčšina Gruzíncov?
„Som si istý, že áno, aj v samotnom Gori.“
Na rozdiel od ruského premiéra Putina, prezident Medvedev hovorí o zločinoch Stalina. Všimli ste si ten rozdiel?
„Chceli by sme vidieť, že jeho slová sa stretávajú aj s činmi jeho krajiny. Zatiaľ to, čo robí proti svojim menším susedom, hovorí o inom. Gruzínsko je dobrým príkladom. Rusko stále okupuje 20 percent gruzínskeho územia a navyše tam zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť.“
Medzinárodné právo je na vašej strane, Abcházsko a Južné Osetsko okrem Moskvy uznalo len zopár nevýznamných krajín. V realite ste však po prehratej vojne o ne prišli. Veríte v obrat a že vám Západ okrem rétoriky pomôže?
„Vidím to inak. Západ aj civilizovaný svet odsúdili okupáciu gruzínskych teritórií, podporujú našu teritoriálnu integritu aj suverenitu. A vyzývajú Rusko, aby sa stiahlo. Chce to čas. Aj východné Nemecko či Československo boli dlho okupované, preto verím, že Rusko bude politicky a diplomaticky prinútené ku konštruktívnemu riešeniu. Musíme byť trpezliví.“
Mirek Tóda
