CANBERRA, BRATISLAVA. Ak by niektorý politik chcel vedieť, ako rýchlo sa dá z politického vrcholu padnúť na dno, nech sa ide spýtať do Austrálie. Kevin Rudd, ktorý dovčera viedol túto krajinu, o tom vie svoje.
Ešte začiatkom roka bol Rudd najpopulárnejším premiérom, akého mala Austrália za posledných 30 rokov. Hovorili mu aj Pán 60 percent, čo symbolizovalo jeho podporu.
Odvčera je všetko inak. Po vnútrostraníckom boji v labouristickej strane stratil pozíciu predsedu a tým aj premiéra. Na voľbe nového lídra strany sa ani nezúčastnil. Po tom, čo Rudd videl, že strana podporuje jeho súperku, odstúpil. S pozíciou sa pred kamerami lúčil v slzách.
Novou premiérkou najmenšieho kontinentu sa tak stala Julia Gillardová. Vôbec po prvýkrát v histórii povedie Austráliu žena.
Krajine sa darilo
Dvaapolročná vláda ľavičiara Rudda sa pritom hodnotila ako úspešná. Austrália na rozdiel od množstva iných krajín preplávala krízou v poriadku. Podľa štatistík OECD iba jeden štvrťrok ekonomika krajiny klesla. Nezamestnanosť sa drží na šiestich percentách. Austráliu, ktorá patrí medzi najbohatšie krajiny sveta G20, netrápia ani dlhy – deficit verejných financií na tento rok má byť 2,8 percenta HDP. Rudd sa tiež ako prvý premiér ospravedlnil aborigénom, pôvodným obyvateľom Austrálie, ktorých deti kedysi vláda brala rodičom, aby ich v sirotincoch naučila západnému správaniu.
Nestačilo to na to, aby ako líder strany opäť vyhral na jeseň parlamentné voľby. Podpora verejnosti mu klesla túto jar. Najskôr v apríli stiahol svoj plán na zavedenie obchodu s uhlíkovými emisiami. Pre Rudda pritom boj proti globálnemu otepľovaniu bol jednou z priorít – ako prvú vec v úrade podpísal Kjótsky protokol. Obchod s emisiami sa mu však nedarilo presadiť pre odpor opozície. Stratil časť najmä mladých Austrálčanov, ktorí ho volili práve pre boj proti otepľovaniu, ktoré má v Austrálii väčšiu podporu ako v Európe.
Druhú ranu percentám strany dal Rudd snahou zdaniť špeciálnou daňou bane, ktoré v krajine bohatej na nerasty ťahajú celú ekonomiku. Mnohí Austrálčania zamestnaní v tejto časti priemyslu sa báli, že zahraniční investori, najmä z Číny, potom z Austrálie odídu a stúpne nezamestnanosť.
Nahnevaní kolegovia
Napriek tomu, ako napísal denník Sydney Morning Herald, vládna strana si v prieskumoch udržiavala minimálny náskok, a pokles percent sa zastavil. Rudd doplatil na slabú pozíciu vo vlastnej strane.
Kolegovia ho kritizovali, že často rozhodoval sám a bez komunikácie. Jeden z nemenovaných poslancov ho podľa britského denníka Daily Telegraph nazval „skrytým fašistom“. „Bol to hnev (na Rudda) a nie panika (z klesajúcich percent), čo bolo hlavnou emóciou pri rozhodnutí,“ napísal denník Sydney Morning Herald.
Keď sa tento víkend v Kanade stretnú lídri G20, americký prezident Barack Obama, ktorý si s Ruddom veľmi dobre rozumel, sa ho nedočká. Namiesto neho príde po prvýkrát z Austrálie žena.
Žena, čo láme tabu
Toto je Austrália, tu ženy nevedú. Keď Julia Gillardová kedysi povedala túto vetu, len pomenovala situáciu. Politiku na najmenšom kontinente dlhodobo držia v rukách muži.
Po piatich rokoch to mení práve 48ročná politička. Julia Gillardová sa včera stala prvou premiérkou v dejinách Austrálie.
Ešte v máji pritom akékoľvek úvahy, že by v strane mohla nahradiť Kevina Rudda, odmietala. „Je oveľa väčšia šanca, že sa stanem útočníčkou Dogs (klubu austrálskeho futbalu),“ povedala. Prešiel mesiac a vnútrostranícka situácia posadila právničku z Melbournu na čelo krajiny.
Gillardová sa pritom v Austrálii nenarodila. Pochádza z britského Walesu a pod súhvezdie Južného kríža sa jej rodičia presťahovali, keď mala štyri roky. Lepšia klíma mala pomôcť dýchacím problémom ich dcéry. Tam už ukončila štúdium práva, počas ktorého sa stala predsedníčkou študentských odborov v krajine. Pracovala v právnickej firme, neskôr sa presadila v politike.
Dlho patrila k blízkym ľuďom premiéra Rudda, vo vláde zastávala pozície ministerky školstva či práce. Na rozdiel od neho je ľavicová politička komunikatívnejšia. Sám Rudd pritom kedysi povedal, že jedného dňa ho nahradí. Zjavne sa to stalo skôr, ako očakával.
Predsudky v politike pritom nebúra prvýkrát. Gillardová sa nikdy nevydala a nemá deti. Keď ju v roku 1998 zvolili do parlamentu, označila to za dôležitý míľnik pre austrálske ženy. Jeden konzervatívny senátor pre jej „dobrovoľnú neplodnosť“ spochybňoval jej politické schopnosti.
Nevydala sa doteraz, žije s partnerom, a prvýkrát tak líder krajiny nebude mať manžela či manželku. A ako povedala sama Gillardová, zrejme jej pripadne aj ďalšie prvenstvo: prvý austrálsky premiér s červenými vlasmi.
Tomáš Vasilko
