BRUSEL, BRATISLAVA. Diplomatov únie si v prvom roku služby len ťažko všimnete. Bude ich len niečo vyše tisíc, čo je niekoľkonásobne menej, ako majú veľké krajiny únie Francúzsko či Nemecko. Majú však založiť spoločnú zahraničnú politiku Európskej únie, čo roky rozdelené inštitúcie nedokázali.
V Bruseli včera predstavili podrobnosti dohody o diplomatickej službe šéfky úniovej diplomacie barónky Catherine Ashtonovej. Dohodla sa na nich Európska komisia, Európska rada aj europarlament po mesiacoch zdĺhavých rokovaní.
Europarlament kontroluje Službu, ktorá chce mať neskôr 7 až 8-tisíc diplomatov, zdržiaval europarlament, ktorý sa snažil o väčšie právomoci. Vydobyl si právo dohliadať na administratívny rozpočet diplomatickej služby, aj aby sa s ním konzultovali strategické rozhodnutia, napríklad vyslanie misie do zahraničia.
Nový tím málo skúsenej Ashtonovej musel ustúpiť. Podľa lídra liberálnej frakcie v europarlamente Guya Verhofstadta dosiahli „obrovské zmeny" v celej filozofii služby.
DIPLOSLUŽBA ÚNIE
1100 pracovníkov, neskôr asi 7 až 8-tisíc na asi 140 ambasádach únie. Sto miest je nových. Väčšina diplomatov bude z eurokomisie, ostatní z Rady EÚ a 30 % z členských krajín. Najviac 40 % budú dočasní diplomati, zvyšok budú trvalí. Rozpočet pre službu na prvý rok je 9,5 milióna eur. Služba by mala začať fungovať 1. decembra 2010.
Spokojná je aj druhá strana, ktorá teraz dúfa, že služba bude môcť začať fungovať od 1. decembra, rok po tom, čo únia prijala reformnú Lisabonskú zmluvu. Jej hlavným cieľom bolo aj zvýšenie váhy únie vo svete. „Európska únia potrebuje diplomatickú službu viac než kedykoľvek predtým," povedala v pondelok Ashtonová.
Slovenský eurokomisár pre administratívu a medziinštitucionálne vzťahy Maroš Šefčovič, ktorý bol jedným z vyjednávačov dohody, hovorí, že musia ešte doladiť detaily. „Vydýchli sme si, že sme dosiahli politickú dohodu, musíme dotiahnuť ešte personálne záležitosti," hovorí.
Lukratívne posty
Tromi riaditeľmi pod Ashtonovou, ktorí majú zodpovedať za bezpečnostnú spoluprácu, zahraničnopolitické plánovanie a vzťahy s inštitúciami môžu byť podľa serveru Euractiv Francúz, Poliak a Nemka.
Pozície, o ktoré sa zvedie veľký boj, budú na ambasádach v Pekingu či Moskve. Ak europarlament odsúhlasí návrh na júlovej schôdzi, Ashtonová môže vyhlásiť konkurz na vyššie pozície už budúci mesiac.
Slováci podľa šikovnosti Únia nebude mať kvóty na počty diplomatov z konkrétnych členských štátov. Hovorí len o „geografickej rovnováhe", ktorá sa bude vyhodnocovať pár rokov. Slováci zrejme nebudú početní a nemusia získať ani najvyššie pozície. Naša diplomacia by však rada presadila Slováka na pozíciu vo východnej Európe alebo na Balkáne, kde máme skúsenosti. Známe mená sa však podľa informácií zo slovenských diplomatických kruhov do služby zatiaľ nehrnuli.
Analytik Centra pre európsku reformu Hugo Brady hovorí, že služba si bude musieť dlho budovať dobré meno. „Bude to trvať tak pätnásť, dvadsať rokov," hovorí. Stúpne podľa neho na cene, ak si členské štáty všimnú, že im spoločná zahraničná politika pomáha. „Ale bude to ťažké, keďže bude pracovať popri národných diplomaciách. Členské štáty jej budú musieť prenechať viac právomocí," dodáva Brady.
Slovenskí eurokomisár: Eurodiplomati nemajú byť priemerní
Slovenský eurokomisár MAROŠ ŠEFČOVIČ, jeden z vyjednávačov služby, pre SME hovorí, že verí, že eurodiplomatmi budú tí najlepší.
Koľko má byť eurodiplomatov?
„V úvodnej fáze sú odhady okolo 1100 ľudí, z toho 600 z komisie, zvyšok sa rozdelí medzi Radu EÚ a členské krajiny, ktoré by mali mať aspoň tretinu diplomatov. Geograficky aj rodovo musí byť rovnováha. Do roku 2013 sa vypracuje správa, ako sú krajiny zastúpené. Prípadný nárast počtu pracovníkov bude závisieť od financií štátov."
Čím sa líši eurodiplomat od slovenského diplomata?
„Slovenský diplomat sa venuje bilaterálnym záujmom krajín, ako aj pomoci našim občanom v núdzi. Prvá úloha eurodiplomatov bude, aby sme hovorili jedným hlasom únie. Budú presadzovať ekonomické záujmy, poskytovať rozvojovú pomoc, ako aj koordinovať pomoc pri nešťastiach, ako bola vlna tsunami v Ázii, aby to nerobili ambasády každá samostatne. Mali by aj tlmočiť politické postoje únie."
Známejší slovenskí diplomati údajne nemajú o posty záujem. Neskončí služba ako teplé miesto pre priemerných?
„Určite nie. Záujem o konkurzy na doteraz 31 postov vedúcich delegatúr v zahraničí, kde sa mohli prvýkrát hlásiť aj národní diplomati, bol obrovský. A barónka Ashtonová má záujem len o tých najlepších."
Ela Rybárová
