Žiadna „nová tvár“ ani „vychádzajúca hviezda“. Veď takto sa o ňom hovorilo už v polovici 90. rokov. Ale práve to robí z Petra Nečasa dobrého šéfa ODS pre stranícky nečas. Vo vysokých poschodiach politiky vydržal dlho bez toho, aby si pokazil povesť. To je v českých, ale možno i svetových pomeroch takmer prírodný úkaz.
Prezident Klaus i bývalý premiér Topolánek na kongres poslali listy. Bránili svoju minulosť i predstavy o budúcnosti. Klaus zostáva stranícka celebrita. ODS založil a položil s ňou v Česku „základy kapitalizmu“. Bol to však on, kto ju potom urobil takmer nevoliteľnou.
Topolánek nemal nikdy Klausovu charizmu ani intelekt. Ale bol rodeným politikom a premenil ODS na stranu, ktorú môžeme voliť a ktorá môže rozumne i dôstojne vládnuť. Vyhrával jedny voľby za druhými, no v tých najdôležitejších mu malý kúsok podpory chýbal. Nastalo štvorročné trápenie vo vláde a v úradníckej opozícii.
Aj Topolánek nakoniec premenil ODS na ťažko voliteľnú stranu. V histórii ODS s ním bude spájaná „kmotrovská“ éra, a je paradox, že to bol práve on, kto s týmto čudným termínom prišiel.
Na druhej strane je to Topolánek, kto nepriamo nakoniec zabezpečil, že ODS bude vládnuť a že bude mať premiéra. Spoločne s Kalouskom upiekol pravicový dvojprojekt, z ktorého sa vyliahla úspešná TOP 09. Možno až príliš úspešná, pretože teraz ODS konkuruje. No bez nej by pravicovej koalície nebolo.
Najväčšou Topolánkovou zásluhou je jeho rýchla demisia pred voľbami. Tým nielen umožnil, aby ODS postavila do čela dôveryhodného lídra, ale aj celkom rozbil kampaň ČSSD. ODS by mala Topolánka zaliať do zlata. Či nalakovať nejakou luxusnou modrou. A vystaviť do vitríny. Ako spomienku na minulosť, ktorá je preč.
