ANKARA. Turecké súdy v piatok nariadil prepustenie troch bývalých armádnych generálov a prokurátora, ktorých zadržali pre podozrenie zo zapletenia do údajných plánov na zosadenie tamojšej vlády. Informovala o tom štátna tlačová agentúra Anadolu Ajansi (AA), podľa ktorej sa rozhodnutie týka dvoch prípadov stojacich v centre vlečúceho sa sporu medzi tureckou vládou s náboženskými koreňmi, elitou tamojšieho súdnictva a tradične sekulárnou armádou.
Súd v Istanbule rozhodol o prepustení bývalých generálov Çetina Dogana, Engina Alana a Sühu Tanyeriho po tom, ako ich advokáti namietali voči pokračujúcej väzbe. V prípade údajného plánovania prevratu, ktorý siaha do roku 2003, súd taktiež prepustil ďalších 11 podozrivých. Tých pozatýkali v rámci rozsiahlej operácie, ktorá sa začala vo februári. Zadržaných v marci prepustili, už v priebehu nasledujúceho mesiaca sa však museli vrátiť za mreže. Prokuratúra voči nim zatiaľ nevzniesla žiadne obvinenia. Súčasťou údajného plánu mali byť bombové útoky na mešity a umelé zvyšovanie napätia medzi Tureckom a Gréckom, čím by aktéri vyvolali politický chaos a získali zámienku na prevzatie moci armádou.
V inom prípade odvolací súd v Ankare nariadil prepustenie Ilhana Cihanera, šéfa prokuratúry vo východotureckom meste Erzincan, pričom dospel k záveru, že dôkazy proti nemu nie sú dostatočným dôvodom na súdnu väzbu. Podľa AA rovnako odôvodnil aj prepustenie ďalších deviatich podozrivých vrátane viacerých vojakov a spravodajských agentov. Skupina čelí obvineniu z členstva v "teroristickej organizácii" a snahy zdiskreditovať vplyvné hnutie okolo kazateľa Fethullaha Gülena, ktorého stúpenci väčšinou podporujú vládnu Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP). Opozícia však tvrdí, že ide o pomstu z to, že Cihaner sa snažil vyšetrovať moslimské spolky blízke
Vláda tureckého premiéra Recepa Tayyipa Edogana nechala pozatýkať desiatky ľudí v rámci boja proti údajnej ultranacionalistickej sieti plánujúcej nepokoje, politické vraždy a vojenský prevrat. Kauza Ergenekon ostro rozdeľuje tureckú spoločnosť a často býva považovaná za súčasť mocenského boja medzi tureckou sekulárnou elitou a nábožensky konzervatívnou vládou. Vyvoláva tiež obavy o politickú stabilitu v krajine, ktorá od roku 1960 zažila štyri vojenské prevraty. Zástancov tureckého sekulárneho systému znepokojuje spôsob vládnutia AKP, ktorá je pri moci od roku 2002. Tá sa podľa nich snaží nahradiť sekulárne zriadenie režimom založeným na islamskom práve šaría. AKP svoje náboženské korene nepopiera, odmieta však prívlastok islamská.
