Haag 14. mája (TASR) - Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič chcel znížiť počet etnických Albáncov v Kosove a zabezpečiť tak, aby juhosrbská provincia nikdy nezískala autonómiu.
Na dnešnom pojednávaní to pred haagskym tribunálom pre vojnové zločiny vyhlásil Ratomir Tanič, prvý z tzv. "politických insiderov", ktorý pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) prestúpil ako svedok obžaloby.
Tanič (46) v minulosti pôsobil ako nižšie postavený funkcionár strany Nová demokracia (ND), ktorá bola v rokoch 1994-97 spojencom Miloševičovej Socialistickej strany Srbska (SPS) a Juhoslovanskej ľavice (JUL) exprezidentovej manželky Miry Markovičovej. Nová demokracia, vedená srbským ministrom vnútra Dušanom Mihajlovičom, je teraz súčasťou vládnej koalície Demokratická opozícia Srbska (DOS), ktorá Miloševičov režim koncom roku 2000 zvrhla.
Tanič - ktorý vystúpil ako chránený svedok pod označením K3 a jeho tvár bola na obrazovkách vnútorného televízneho okruhu rozmazaná - sa pred ICTY predstavil ako bývalý osobitný poradca ND pre medzinárodné otázky a pre Kosovo. Svedok priznal, že s Miloševičom sa stretol len párkrát, ako povedal "päť- až sedemkrát".
Tanič väčšinu 90. rokov pôsobil v srbských tajných službách a momentálne je v emigrácii. V rokoch 1995-99 sa podľa vlastných slov zúčastňoval "na diskrétnom politickom dialógu s kosovskými Albáncami", ktorý sa so súhlasom Miloševiča konal pod egidou tajnej služby SDB.
Podľa Taniča bol Miloševič pôvodne naklonený mierovému riešeniu nepokojnej situácie v Kosove, v roku 1997 však exprezident zaujal bojovnejší postoj. "Počet Albáncov bol náhle problémom," povedal svedok a dodal, že viacero osôb z Miloševičovho najbližšieho okolia hovorilo o tom, že "počet kosovských Albáncov treba znížiť na realistické čísla".
"Zníženie albánskej populácie sa dalo dosiahnuť jediným spôsobom, etnickou čistkou. To nie je špekulácia alebo téza, ale jediný možný spôsob," dodal Tanič s tým, že Miloševič "to nikdy nepovedal", ale toleroval vyhlásenia svojich najbližších spolupracovníkov v tomto duchu.
Miloševič podľa Taniča najprv podporoval dohody s albánskym obyvateľstvom Kosova, vrátane udelenia autonómie, takmer na úrovni nezávislosti. Na autonómiu mali Albánci právo, keďže tvorili minimálne desať percent obyvateľstva Juhoslávie.
Situácia sa však zmenila na stretnutí v júli 1997. "Reagoval (Miloševič) nahnevane... Povedal, že dokáže, že (v Kosove) je menej ako milión Albáncov a preto menej ako desať percent a že nemôžu mať autonómiu," spomenul Tanič na jedno stretnutie s Miloševičom. Dodal, že podľa jeho presvedčenia je kosovských Albáncov 1,2 až 1,5 milióna.
Tanič môže byť jeden z kľúčových svedkov žaloby, keďže prokuratúra musí počas procesu, ktorý sa začal 12. februára, dokázať nielen to, že srbské sily brutálne činy páchali, ale aj to, že Miloševič etnické čistky prikazoval, alebo o nich vedel a proti tomuto postupu nezasiahol.
Podľa Taniča, ktorý bol v kontakte s tajnými službami iných krajín, Miloševič si bol v roku 1998 vedomý, že medzinárodné spoločenstvo bude podporovať juhoslovanské akcie proti ozbrojeným kosovským separatistom v prípade, že sa tak bude konať legálnymi prostriedkami. "Pánovi Miloševičovi to nebolo vysvetlené raz, ale stokrát a na veľmi vysokej úrovni," vyhlásil svedok. Miloševič však "obrátil pravdu" a tvrdil, že podporu na boj proti Kosovskej oslobodzovacej armáde (UCK) nikdy nedostane.
Miloševič, ktorý sa pred ICTY háji sám, na pojednávaní Taniča obvinil z krivej výpovede a dodal, že "túto osobu" nepozná. Prokuratúra následne predložila dokumenty a správy médií, v ktorých sa Taničovo meno spomína a argumentovala, že aj keď Miloševič svedka osobne nepozná, mal by aspoň vedieť o jeho role.
Tanič bude vo výpovedi pokračovať v stredu. Aby sa vyhol riziku represálií, po výpovedi bude zaradený do programu ochrany svedkov, v rámci ktorého získa bydlisko v zahraničí.
