BIŠKEK, PRAHA. Ešte sa nezotmelo, keď do Zarifinho domu vtrhol kirgizský muž. Len čo zistil, že je Uzbečka, vzal ju pod čerešňu na dvore, vyzliekol ju, znásilnil, odsekol jej prsty a nakoniec zabil spolu s jej synom. Ich telá hodil na ulicu.
Zarifin príbeh, ktorý zverejnil reportér britského denníka Guardian na základe výpovedí jej suseda, je len jedným z mnohých pogromov, ktoré v posledných dňoch prebehli v kirgizských mestách Oš a Džalalabád.
Obetí môžu byť stovky
Pri pravdepodobne vyprovokovaných etnických násilnostiach medzi Kirgizmi a Uzbekmi zomreli oficiálne už takmer dve stovky ľudí, ich skutočný počet však môže byť oveľa vyšší. Miestni novinári a svedkovia tvrdia, že počet obetí môže dosiahnuť až 1800 osôb. Veľkomesto Oš bolo vypálené na 70 percent. OSN odhaduje, že z južného Kirgizska muselo opustiť svoje domovy už 400tisíc ľudí. V krajine hrozí občianska vojna a rozdelenie na „sever a juh“. Humanitárna katastrofa tam už je.
Len do blízkeho Uzbekistanu podľa predstaviteľky OSN pre koordináciu humanitárnych operácií Elisabeth Byrsovej utieklo stotisíc dospelých. Deti nie sú súčasťou štatistiky.
Ďalších tristotisíc zostáva v dočasných utečeneckých táboroch na kirgizskej strane hranice. Žijú v otrasných podmienkach, takmer bez vody, jedla a lekárskej pomoci.
Tí, ktorí prešli do Uzbekistanu, tvrdia, že už sa nikdy do Kirgizska nevrátia. Rozprávajú, ako na nich Kirgizi strieľali a uniesli mnoho uzbeckých mladých dievčat.
Poukazujú na veľmi slabé politické vedenie a armádu (na snímke), ktorá sa nikomu nepodriaďuje. Pogromy podľa Uzbekov vyprovokovali členovia klanu prezidenta Kurmanbeka Bakijeva, ktorý bol zvrhnutý v apríli, odkedy našiel útočisko v Bielorusku.
Klan Bakijevovcov
Prezidentov tridsaťdvaročný syn Maxim, ktorého dočasná vláda Kirgizska obviňuje z korupcie, bol zadržaný vo Veľkej Británii a teraz sa diskutuje o jeho vydaní do vlasti.
Práve on má stáť za organizáciou a financovaním nepokojov. Zverejnili sa dokonca záznamy jeho telefonických rozhovorov s neznámymi ľuďmi, v ktorých nabáda k povstaniu na juhu.
Bakijevci sú špecifickým kirgizským rodom, ktorý sa nikdy nezúčastnil na formovaní feudálnych mocenských štruktúr na juhu krajiny, ale napriek tomu tam mal veľký vplyv. Nebol však v nepriateľskom vzťahu so vzdelanejším a menej tradíciami zaťaženým severom ako ostatné, typicky južné klany. Preto sa Bakijev ako kompromisná figúra mohol stať prezidentom krajiny. Po tom, čo bol odstránený, sa však jeho prívrženci odmietli vzdať výsadného postavenia, a pravdepodobne vyprovokoval konflikt. Jasná zatiaľ nie je úloha Ruska či iných postsovietskych republík pri začatí pogromov.
Uzbecké obyvateľstvo na juhu Kirgizska tvrdí, že ako prví zaútočili v noci na 11. júna Kirgizi. Tí naopak poukazujú na to, že nepokoje vyprovokovala akási tretia sila.
Etnické konflikty hrozia i v ďalších častiach strednej Ázie, pretože hranice bývalých sovietskych stredoázijských republík vôbec nerešpektovali tradičné osídlenie jednotlivými kmeňmi a národmi. Stalin jednoducho pravítkom na mape rozdelil rozmanité etniká v regióne.
