BRUSEL. Očakávané rozhodnutie smerom k ostrovnej krajine sa zrodilo ani nie po roku od podania prihlášky zo strany Reykjavíku, ktorý podľa európskych lídrov "spĺňa kritéria" na vstup.
K tomu záveru dospeli prezidenti a predsedovia vlád aj napriek mnohým problémom medzi Bruselom a Islandom. Iné ako úspešné ukončenie rokovaní s členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a schengenského priestoru sa však napriek tomu neočakáva a 300-tisícová krajina by sa 28. členom EÚ mohla stať už do dvoch rokov.
EÚ a Island majú rozdielne názory v rôznych oblastiach, napríklad na lov veľrýb, ktorý zákony EÚ zakazujú. Najväčší problém sa však črtá v súvislosti s kontroverznou požiadavkou Británie a Holandska smerom k islandskej vláde. Žiadajú od nej návrat finančných prostriedkov, ktorými Londýn a Amsterdam odškodnili klientov skrachovaných islandských bánk.
To však Islanďania v marcovom referende jednoznačne odmietli. Ako sa v tejto súvislosti vyjadrili britskí a holandskí lídri v Bruseli, rokovania s Islandom na túto tému budú pokračovať paralelne s prístupovými rozhovormi. Do ukončenia rokovaní s EÚ bude musieť byť táto vec doriešená, vyhlásil holandský premiér Jan Peter Balkenende.
Škrt cez rozpočet môžu lídrom EU a Islandu nakoniec urobiť občania v plánovanom referende o vstupe do bloku, o ktorý Reykjavík oficiálne požiadal v júli 2009. Zároveň podal prihlášku aj do eurozóny. Kým pred rokom sa podpora týchto vládnych krokov pohybovala na slušných číslach, dnes sa nálady u Islanďanov menia a výsledok referenda tak je otázny.
