BERLÍN. Nemecký Spolkový snem (Bundestag) si dnes v Berlíne pripomenul ľudové povstanie spred 57 rokov, ku ktorému došlo v bývalej Nemeckej demokratickej republike a ktoré je považované za prvé masové vzopnutie občanov proti moci v niekdajšom sovietskom bloku.
Do ulíc vyšli vtedy po počiatočnej lokálnej nespokojnosti berlínskych robotníkov v celej krajine masy ľudí, protestujúcich postupne aj proti diktatúre štátostrany. Povstanie však štát s pomocou sovietskych ozbrojených síl v priebehu jediného dňa krvavo potlačil.
Predseda nemeckého zákonodarného zboru Norbert Lammert označil dnes udalosti zo 17. júna 1953 za kľúčovú udalosť povojnových dejín v Európe.
Krvavé potlačenie povstania označila politologička a niekdajšia dvojnásobná kandidátka na prezidentský úrad Gesine Schwanová za vyhlásenie kapitulácie zo strany režimu východonemeckej štátostrany SED. Vtedajšie požiadavky povstalcov, ich volanie po práve a slobode však nič nestratili na aktuálnosti, dodala. Nikto nechce v súčasnosti "návrat k diktatúre, ale mnohých deptajú pochybnosti o schopnosti politickej demokracie vyriešiť naliehavé problémy", cituje Schwanovej slová agentúra DPA.
Pri krvavom potlačení príslušníkmi východonemeckej polície, štátnej bezpečnosti a sovietskych vojsk prišlo v uliciach východonemeckých miest o život viac ako 50 ľudí, celkový počet obetí je podľa archívnych zdrojov 125. Za mreže putovalo viac ako 13.000 osôb, vyše 2000 z nich odsúdili a najmenej 20 rozsudkov smrti aj vykonali.
Až do znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990 sa 17. jún oslavoval v Nemeckej spolkovej republike ako Deň nemeckej jednoty. Odvtedy je celoštátnym pamätným dňom.
