Boulder 17. júna (TASR) Pri istých atmosférických podmienkach môžu turbovrtuľové i prúdové lietadlá počas stúpania a klesania vyvolať dažďové či snehové zrážky. V časopise Bulletin of the American Meteorological Society to oznámil Andrew Heymsfield z Národného strediska pre výskum atmosféry v Boulderi v štáte Colorado.
Lietadlá vyvolajú tvorbu kondenzačných jadier v stredne vysokej oblačnosti a následne úzke pásy dažďa alebo sneženia. Výsledkom sú čudné "diery" respektíve priechody v oblakoch, ktoré majú približne kruhový tvar. Niektorí ľudia si ich preto dokonca zmýlili s UFO. Treba na to však vodné kvapôčky s teplotou pod približne mínus 15 stupňov Celzia. Ďalším ochladením vzduchu za vrtuľami motora alebo nad krídlami prúdového lietadla tieto kvapôčky zamrznú a spadnú na zemský povrch.
"Vždy keď sa lietadlá pohybujú cez tieto špecifické podmienky, menia oblaky tak, že to v blízkosti zvyšuje zrážky. Samotným preletom cez tieto oblaky môžete vyprodukovať toľko zrážok, koľko by ste dosiahli rozptýlením látok, slúžiacich ako umelé kondenzačné jadrá pre kvapky, na rovnakej vzdialenosti," povedal Heymsfield. Takéto zrážky podľa neho môžu byť bežné na severozápade USA pri pobreží Tichého oceánu a v západnej Európe. V oboch týchto oblastiach sa totiž často vyskytujú oblačné vrstvy so superochladenými kvapôčkami vody.
O príčinách kruhových dier v oblačnosti, akoby vyrazených obrovským dierkovačom, vedci diskutujú od 40. rokov minulého storočia. Vysvetlenia logicky smerovali k rôznym vplyvom lietadiel. Spočiatku to vyzeralo, že konkrétne prúdových. V 80. rokoch sa však zistilo, že vrtuľové lietadlá dokážu premeniť superochladené kvapôčky na ľadové kryštáliky. Počas nasledujúceho desaťročia sa s tým dokonca experimentovalo. Nik však nepozoroval dážď či sneh ako priamy dôsledok pohybu lietadla. Až do roku 2007.
Heymsfield s kolegami vtedy náhodou prelietal s výskumným lietadlom plným kamier a meracích prístrojov cez sneženie západne od medzinárodného letiska v coloradskom Denveri. Počas letu si nevšimli nič nezvyčajné, no keď si neskôr prezerali údaje z pozemného radaru, prekvapil ich rýchly vývoj anomálne tvarovaného pásu zrážok.
Vrátili sa preto k údajom získaným z paluby ich lietadla. Predná kamera ukázala dieru v inak súvislej vrstve altokumulovej oblačnosti a spodná náhle sneženie. Dieru orientovanú rovnako ako štandardné komerčné letové trasy. Heymsfielda napadlo, že lietadlo by mohlo pri prelete cez oblačnosť voľajako zapríčiniť tvorbu ľadových čiastočiek. Tie sa potom pozdĺž jeho dráhy "vysnežili" a v oblačnosti zostala spomenutá kruhová diera.
Zo záznamov o letovej prevádzke vyplynulo, že v tom čase blízko kruhovej diery prelietali turbovrtuľové stroje dvoch aeroliniek. Snežiť začalo asi päť minút po prelete druhého. Pás sneženia bol dlhý približne 32 kilometrov a široký približne štyri kilometre. Trvalo zhruba trištvrte hodiny a výsledkom bola asi päťcentimetrová vrstva snehu. Prístroje, merajúce parametre snehových vločiek v páse pod kruhovou dierou, ukázali, že skutočne vznikli samotným preletom lietadiel. Oblačné vrstvy pri Denveri obsahovali superochladené kvapôčky vody. Tie zostávajú kvapalné dokonca ešte pri teplote mínus 34 stupňov Celzia. Pohyb vrtúľ spôsobil rýchle rozpínanie vzduchu, ktorý ochladol a kvapôčky sa premenili na ľadové čiastočky, ktoré následne opustili oblaky ako sneh.
Z ďalších výskumov vyplynulo, že výskyt rovnakého javu nad krídlami prúdových lietadiel vyžaduje nižšie teploty ako mínus 20 až mínus 25 stupňov Celzia.
"Vnútri oblačných vrstiev sa to očividne deje často. Nemusíte to zbadať ani zo satelitu, ani zo zemského povrchu. Sám som netušil, že sa to deje. Len som sedel vzadu v lietadle. A potom nám tieto údaje jednoducho spadli do lona. Mali sme šťastie," uzavrel Andrew Heymsfield.
Zdroj: Komuniké National Center for Atmospheric Research/University Corporation for Atmospheric Research zo 14. 6. 2010.
