Kde práve ste a čo riešite?
"Som v Biškeku a riešime humanitárnu krízu. Koordinujeme pomoc tak, aby sme ju sem dostali čo najskôr. Máme pripravené dve lietadlá, ktoré by mali vyletieť čoskoro do mesta Oš. Pokiaľ ide o utečencov v Uzbekistane, lietadlá s pomocou OSN začali pristávať. Priviesť sem pomoc je jedna vec. Ďalšia je zabezpečiť, aby ju dostali tí ľudia, ktorí ju potrebujú. To je problém, ktorý riešime s dočasnou vládou. Ide o potraviny, stany, základné veci na prežitie."
Aká je situácia na kirgizsko-uzbeckej hranici?
"Hranica je zatvorená. Uzbecká strana oznámila, že nemôže už ďalej príjmať utečencov. V Uzbekistane máme asi 80-tisíc ľudí z Kirgizska, na druhej strane hranice je asi 20-tisíc ľudí. Ale zatiaľ tam nie je katastrofická situácia. Dodávame im základné veci v spolupráci s dočasnou vládou. Ale chcem podčiarknuť, že aj obyvatelia Kirgizska z iných regiónov dávajú dokopy, čo môžu, aby pomohli týmto ľuďom. Situácia je ťažká, ale spoločným úsilím to zvládame."
Je pomoci dosť?
"Problém je, že k mnohým ľuďom sa pomoc ťažko dostáva. Mnohí Uzbeci sú zabarikádovaní vo svojich domoch, lebo sa boja vyjsť, otvoriť dvere. Nedôverujú miestnym orgánom. Ale máme na mieste aj mimovládne organizácie a Červený kríž a sú predpoklady na to, aby sme to zvládli."
Hovorí sa, že násilie v Kirgizsku je etnické. Je to pravda?
"Jednotlivé udalosti potvrdzujú, že išlo o provokáciu, ktorá zneužila tie napätia, ktoré v krajine sú a nie sú nové. Aj v roku 1990 tam tento problém došiel do štádia konfliktu, mnoho ľudí bolo zabitých. Napriek tomu, že ubehlo 20 rokov, korene tohto problému neboli vyriešené. Jednoznačne tam je medzietnické napätie a konflikt. Ten je aj výzvou do budúcnosti, pretože každý má záujem na tom, aby sa takéto tragédie neopakovali a aby Kirgizi, Ubeci a ďalšie národnosti v Kirgizsku, dospeli k národnému zmiereniu."
Keď hovoríte o provokácii, máte na mysli, že násilie sa dá pripísať zvrhnutému prezidentovi Kurmanbekovi Bakijevovi?
"Nechcem špekulovať, veľa sa o tom hovorí. Je potrebné vyšetrenie toho, čo sa stalo. Treba sa však zamyslieť aj nad hlbšími príčinami. Sú tu medzietnické vzťahy, je to aj sociálno-ekonomická situácia týchto ľudí. Je tam problém s obchodom s drogami a s extrémizmom. Operujú tam organizácie ako Islamské hnutie Uzbekistanu."
Prečo trváte na júnovom referende o ústave a voľbách v októbri, keď sa stále nezastavilo násilie?
"To je nie je tak, že my trváme na referende. My podporujeme dočasnú vládu a proces legitimizácie moci v krajine. Ukázalo sa, že ak je moc nelegitímna, vplýva to negatívne na možnosť vzniku nepokojov. Preto si myslíme, že je potrebné legitimizovať moc demokratickým spôsobom. Teda voľbami. Ale pokiaľ ide o referendum, dočasná vláda musí jasne povedať, či je schopná zorganizovať referendum, alebo či ho treba posunúť. "
Sľubujete si, že násilie čoskoro pominie?
"Dnes (v stredu) to vyzerá inak ako včera. Upokojuje sa to v Oši aj v Džalalabáde, napätie opadáva. Nechcem to zakríknuť, pretože situácia je krehká a nebezpečenstvo nepominulo."
Kirgizsku dáme päť miliónov eur
BRUSEL. Európska komisia (EK) poskytne päť miliónov eur ako pomoc pre násilím zmietané Kirgizsko. Podľa dnešných slov hovorcu komisie v Bruseli budú peniaze určené predovšetkým na lekársku starostlivosť, prístrešie, vodu a potraviny pre utečencov.
Finančná pomoc z EÚ sa posunie mimovládnym organizáciám, ako aj OSN a Červenému krížu. Suma sa pravdepodobne zvýši, keď komisia získa presnejšie informácie o rozsahu potrebnej pomoci. "Situácia je veľmi vážna a museli sme rýchlo konať," povedala komisárka EÚ pre humanitárnu pomoc Kristalina Georgievová.
Kirgizské ministerstvo zdravotníctva dnes informovalo, že oficiálny počet obetí etnických nepokojov stúpol na 189, kým 1910 ďalších ľudí utrpelo zranenia. Pozorovatelia však tvrdia, že skutočný počet obetí je oveľa vyšší.
Násilie prinútilo viac ako 100.000 etnických Uzbekov utiecť z Kirgizska do susedného Uzbekistanu, aby si zachránili život. Desaťtisíce ďalších uviazlo na kirgizskej strane v pohraničnom pásme.
TASR
