Reykjavík 14. mája (TASR) - Kandidátske krajiny, ktoré dostanú v novembri v Prahe pozvánku do NATO, by mali protokoly o vstupe podpísať najneskôr na budúcoročnom jarnom rokovaní ministrov zahraničných vecí aliancie. Oznámili to dnes v islandskom Reykjavíku šéfovia diplomacií členských krajín NATO.
V komuniké po zasadaní Severoatlantickej rady uviedli, že cieľom NATO je, aby krajiny pozvané v Prahe vstúpili do aliancie spoločne ešte pred jej nasledujúcim summitom. Ten sa bude zrejme konať dva alebo tri roky po pražskej vrcholnej schôdzke. Medzi podpisom a samotným vstupom musí prebehnúť ratifikácia protokolov v parlamentoch všetkých členských krajín.
Ministri dnes zároveň oznámili začiatok nového, už štvrtého cyklu akčného plánu členstva (MAP), ktorý bude zahŕňať všetky súčasné kandidátske krajiny a v ktorého plnení budú pokračovať aj štáty pozvané v Prahe.
Desiatou krajinou, ktorá sa pripojila k MAP, sa dnes v Reykjavíku stalo Chorvátsko. Na jeseň predloží Záhreb prvýkrát svoj národný program so stanovenými cieľmi a na jar 2003 vypracuje NATO prvé hodnotenie jeho plnenia. Hoci Chorvátsko je teraz oficiálne ďalším kandidátom na členstvo v NATO, na pražskom summite pozvané byť nemôže, pretože ešte neabsolvovalo ani jeden cyklus MAP.
NATO dnes pochválilo všetky kandidátske krajiny za výrazný pokrok, ktorý dosiahli v prípravách na členstvo a povzbudili ich, aby v nasledujúcich mesiacoch ešte zvýšili úsilie a pokračovali v ňom nielen do pražského summitu, ale aj po ňom.
"Hlavy štátov a vlád budú od pozvaných krajín očakávať, aby preukázali oddanosť základným princípom a hodnotám (aliancie), schopnosť prispievať ku kolektívnej bezpečnosti a celému rozsahu úloh aliancie, ako aj zaviazanosť prispievať k stabilite a bezpečnosti a ochotu a schopnosť prevziať záväzky členstva," uviedli ministri v komuniké.
Dnešná diskusia nebola venovaná tomu, ktoré kandidátske krajiny by mali pozvanie dostať, ministri sa viac zamerali na vnútorné prípravy aliancie na prijatie nových členov.
Ak nerátame Chorvátsko, o členstvo v NATO sa uchádzajú Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Rumunsko, Macedónsko a Albánsko. Hoci konečné rozhodnutie padne až v Prahe, v kuloároch aliancie sa hovorí o pripravovanom pozvaní až siedmich krajín.
Ministri dnes na prvom pracovnom rokovaní dvojdňovej schôdzky hovorili tiež o pripravovanej dohode s Ruskom o vytvorení nového spoločného orgánu, ktorý by mal pozdvihnúť vzťahy aliancie s Moskvou na kvalitatívne novú úroveň.
"Možno očakávať, že dnes oznámime ukončenie rokovaní. Vyzerá to dobre," povedal novinárom v prestávke rokovania zdroj aliancie, podľa ktorého sa rokovania s Moskvou prakticky skončili a dnes sa v podstate rozhodne o vytvorení novej rady, tá však formálne vznikne až 28. mája na summite NATO-Rusko v Ríme.
Novinárov dnes v chladnom, veternom, ale slnečnom Reykjavíku znepokojila správa o zdravotných problémoch belgického ministra zahraničných vecí Louisa Michela, ktorý pri tradičnej spoločnej fotografii skolaboval a spadol na zem. Podľa posledných informácií minister nikdy nestratil vedomie a aj teraz počas zdravotnej prehliadky v nemocnici normálne komunikuje.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
