BARCELONA, BRATISLAVA. Európsky kultúrny spor o nosenie tradičného islamského oblečenia sa presunul do Barcelony.
Vraj nejde o islam
Ženy zakryté burkou alebo nikábom nebudú môcť vstúpiť na mestský úrad ani do iných verejných objektov, ako je mestské trhovisko, či materská škola, oznámil včera barcelonský starosta Jordi Hereu. Dekrét začne platiť od jesene.
Podobne ako politici v iných krajinách popiera, že ide proti konkrétnemu náboženstvu. „Nemalo by byť možné, aby niekto vstúpil na tieto miesta bez toho, aby sme ho mohli identifikovať,“ argumentoval podľa Reuters starosta, ktorý sa do úradu dostal ako kandidát socialistov. Tvrdí, že zákaz platí aj pre ľudí v motorkárskych prilbách, či v lyžiarskych maskách.
Rovnaké opatrenia už prijali dve ďalšie katalánske mestá Lerida a El Venrell. Barcelona je však prvou španielskou metropolou, ktorá sa k tomu odhodlala.
Ľudovcom sa toto opatrenie máli. Chcú závoje pokrývajúce celú tvár zakázať na všetkých verejných priestranstvách.
Stop po celom Katalánsku?
„Starostov dekrét je len polovičným opatrením, pretože je nutné burky a nikáby zakázať nielen v mestských budovách, ale aj na uliciach,“ cituje Reuters Alberta Fernandeza, člena mestskej rady za Ľudovú stranu, ktorá chce burky zakázať v celom Katalánsku. Hereu však tvrdí, že zákaz v uliciach presahuje právomoci mestskej rady.
Španielsko bolo síce pred niekoľkými storočiami pod moslimskou nadvládou, no v súčasnosti je prevažne kresťanské.
Zo 47 miliónov obyvateľov je len milión moslimov. Tí však už dali najavo, že sa im zákaz burky nepáči. Zástupcovia jedenástich mešít v regióne oznámili, že sa obrátia na ústavný súd.
O zákaze závojov sa hovorí aj v iných častiach Európy. V Belgicku ho už podporila dolná komora parlamentu, vo Francúzsku ho zas presadzuje vláda prezidenta Nicolasa Sarkozyho.
