Ariel Sigler mal atletickú postavu, keď ho polícia na jar 2003 zatkla. Cez víkend ho z väzenia prepustili. Vrátil sa domov na invalidnom vozíčku s hmotnosťou 48 kíl.
HAVANA, BRATISLAVA. Pre rodinu Siglerovcov sa skutočné peklo začalo pred siedmimi rokmi. Na jar 2003 počas masového zatýkania disidentov na Kube zatkla polícia troch bratov, ktorí kritizovali komunistický režim. Dostali od 20 do 25 rokov väzenia za zradu.
Väzenie ich zničilo
Miguela (47), prvého z bratov, prepustili po 26 mesiacoch pod podmienkou, že okamžite opustí ostrov slobody. Privolil a odi-šiel do Spojených štátov. Guido (57) a Ariel (47) vo väzení ostali. Zoznam chorôb, ktoré ich ničili, rástol. „Pred rokom sme rodinu navštívili. Vtedy bol na tom veľmi zle Guido, ktorému diagnostikovali 10 závažných ochorení,“ hovorí Milan Nič z nadácie Pontis. Spolu so spoločnosťou Človek v ohrození rodinu Siglerovcov roky finančne podporovali zo slovenskej zbierky.
„Mali na dverách železné mreže a na stenách ešte bolo vidieť machule od farby, ktorú na nich hádzal organizovaný dav stúpencov režimu. Ich 80ročnú mamu dokonca zbili,“ spomína si Nič.
Vrátil sa na vozíčku
Možno by svojho syna po siedmich rokoch väzenia ani nespoznala. Statný muž atletickej postavy sa zmenil na trosku, ktorá dokázala múry väzenia opustiť len na invalidnom vozíku. Domov, do provincie Matanzas, ho doviezla sanitka ministerstva vnútra.
Vo väzení prišiel Ariel o polovicu hmotnosti, teraz má 48 kilogramov. Keď sa ho novinári pýtali na pocity, nedokázal sa zo slobody tešiť. „Som smutný, pretože sa o tento moment nemôžem podeliť so svojou mamou, ktorá zomrela pred piatimi mesiacmi,“ povedal podľa agentúry AFP. Ariel už neuvidí ani svoju mamu, ani ďalšieho z bratov. Juan Francisco zahynul tri roky potom, čo Ariela s bratmi zatkli. Po ceste do práce ho vraj zrazil motorkár.
Prvý, či posledný?
Ariel Sigler je prvým disidentom, ktorého režim Raúla Castra prepustil po dohode s katolíckou cirkvou. Zo 75 väzňov, ktorých zatkli počas „čiernej jari“ 2003, ich je za mrežami stále 52, medzi nimi aj Arielov brat Guido. Po májovom stretnutí Raúla Castra s kardinálom Jaimom Ortegom režim dvanásť z nich premiestnil do väzníc bližšie k rodinám. „Režím si potrebuje zlepšiť imidž, po smrti disidenta Orlanda Zapatu sa dostal do izolácie. Tlaku Spojených štátov alebo Európskej únie ustúpiť nechce, preto si vybral cirkev, to ho stojí menej hrdosti,“ myslí si Nič.
Teraz sa čaká, či Ariel Sigler bude prvý alebo posledný z prepustených väzňov. Pre svet je to málo, takže Kube nemohli pomôcť ani Španieli, predsedajúca krajina Europskej únie. V pondelok sa šéfovia diplomacií únie rozhodli odložiť rokovania o postoji ku Kube na september. „Kuba musí urobiť viac ústretových krokov. V každom prípade ústupky katolíckej cirkvi vítame, hoci sú skromné,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.
Rozhodne sa možno na budúci týždeň, keď Kubu navštívi vatikánsky sekretár Dominique Memberti.
