BIŠKEK, BRATISLAVA. Má to byť len otázka načasovania, kedy Kremeľ vyšle do nepokojného Kirgizska armádu. Ruské aj zahraničné médiá tvrdia, že situácia v päťapolmiliónovej bývalej sovietskej republike vyzerá kriticky a bez zásahu Moskvy hrozí, že sa konflikt rozšíri do celého regiónu v strednej Ázii.
Ruský prezident Dmitrij Medvedev však s vyslaním vojakov váha a nechystajú sa na to ani jeho partneri v OSN či v Šanghajskej organizácii.
Biškek už vojakov z Ruska nechce
Dočasná prezidentka Roza Otunbajevová, ktorá o vojenskú pomoc ešte cez víkend žiadala Moskvu, v utorok tvrdila, že situáciu dostanú pod kontrolu sami. Zosadený prezident Kurmanbek Bakijev, ktorý po aprílových masových nepokojoch ušiel do Bieloruska, si tým až taký istý nie je.
Na juhu krajiny, v mestách Oš aj Džalalabád, ktoré su baštou bývalého prezidenta, aj v utorok podľa niektorých svedkov pokračovali rabovačky a násilnosti proti Uzbekom, ktorí vo Ferganskom údolí tvoria väčšinu. Desaťtisíce z nich už ušli do susedného Uzbekistanu, ktorý už zavrel hranice s Kirgizskom.
Z rozpútania konfliktu, rabovačiek či znásilňovania sa obviňujú Kirgizi aj Uzbeci navzájom. Vláda v Biškeku za tým vidí Bakijeva. Jeho syna Maxima v nedeľu zatkli v Británii pre podozrenie z financovania provokácií.
Etnické Uzbečky s deťmi v novopostavenom utečeneckom tábore pri meste Andidžon na východe Uzbekistanu čakajú na prechod cez hranice do Uzbekistanu 14. júna 2010. Pre násilie v južnom Kirgizsku utiekli z krajiny tisícky etnických Uzbekov.
FOTO - TASR/AP
Najhoršie násilie za posledných dvadsať rokov, odkedy konflikt v etnicky rozmanitej strednej Ázii hasili vojaci vyslaní Michailom Gorbačovom, si vyžiadalo okolo 170 obetí. Skutočné čísla môžu byť ešte väčšie.
„Humanitárna katastrofa nielen hrozí, ale už vlastne nastala,“ povedal SME Ján Kubiš, špeciálny vyslanec OSN pre Kirgizsko. Utečencov, ktorí sa snažia dostať do bezpečia, môže byť už stotisíc.
Rusko aj Spojené štáty majú neďaleko kirgizskej metropoly vojenské základne. Američania si tou v Manase pomáhajú pri logistickom zásobovaní vojakov v Afganistane. Washington by podľa Financial Times dal v prípade najhoršieho prednosť zásahu medzinárodných jednotiek pod farbami OSN.
Ani Moskve sa s výnimkou jedného bataliónu, ktorý má chrániť Rusov a ich majetok, do Kirgizska nechce. „Ak by sa však kirgizskej vláde nepodarilo násilnosti zastaviť, bude nutné, aby sa v prvom rade krajiny regiónu začali angažovať aj v tomto smere,“ povedal Kubiš s tým, že by sa mali dodržať zásady medzinárodného práva.
Dôležité referendum
Analytici hovoria, že zásah medzinárodného spoločenstva by bol prospešný. Najlepšie ešte pred 27. júnom, na kedy je v krajine vyhlásené referendum o ústavných zmenách. Podľa nich by mohol budúci prezident vládnuť šesť rokov, nemal by silnú iminitu ani právomoci a pri moci by mohol ostať iba raz.
1. Skorumpovaná vláda a obrovská chudoba
Päťapolmiliónovú bývalú sovietsku republiku trápi chudoba, ktorú znásobuje skorumpovaná vláda. Praktiky nezmenila ani tulipánová revolúcia v roku 2005. Jeden z jej lídrov Kurmanbek Bakijev sa stal prezidentom a tiež podľahol moci. Pre korupciu a rodinkárstvo ho po aprílových nepokojoch v Kirgizsku zvrhli. V južnej časti krajiny v Džalalabáde či v Oši má však stále veľa stúpencov, ktorým sa nepáči dočasná vláda Rozy Otunbajevovej.
2. Prečo sú nepokoje vo Ferganskom údolí?
Husto obývanú oblasť kedysi Stalin rozdelil medzi tri krajiny – Uzbekistan, Kirgizsko a Tadžikistan. Výsledkom napríklad bolo, že množstvo Uzbekov sa ocitlo v cudzej krajine. Len v Kirgizsku ich žije milión a väčšina vo Fergane. V chudobnej doline sa napriek príbuznej turkickej reči a sunitskej vetve islamu nenávidia. Chudobnejší Kirgizi vyčítajú bohatším Uzbekom, že podporujú dočasnú vládu a nie Bakijeva.
3. Vyrieši niečo referendum?
Dočasná kirgizská vláda ho vyhlásila na 27. jún, aby si zmenou ústavy posilnila legitimitu a potvrdila Otunbajevovú za prezidentku do roku 2011. Už samotná legitimita referenda môže byť spochybnená, ak v krajine nebude väčšia bezpečnosť.
