BIŠKEK, PRAHA. Situácia v južnom Kirgizsku sa stala hlavným bodom rokovania na včerajšom zasadaní Organizácie dohody kolektívnej bezpečnosti v Moskve. Kľúčovou otázkou je: poslať či neposlať do Ferganskej kotliny vojenské jednotky? Tajomníci bezpečnostných rád členských štátov (Ruska, Bieloruska, Uzbekistanu, Kazachstanu, Kirgizska, Arménska, Tadžikistanu) nakoniec neurobili žiadne konkrétne rozhodnutia.
V podvečer tajomník ruskej Rady bezpečnosti Nikolaj Patrušev len neurčito vyhlásil, že nevylučuje použitie najrôznejších prostriedkov s cieľom zastaviť násilie v Kirgizsku.
Stovky obetí
Zatiaľ čo v Moskve rokovali politici, v juhokirgizských mestách Oš a Džalalabád sa zišli staršinovia a vodcovia národnostných skupín, aby sa dohodli na zmierení. Zastaviť snahy pomstiť sa však bude zložité. I keď noc na pondelok bola o niečo pokojnejšia než predchádzajúce noci, správy o obetiach na ľudských životoch sú alarmujúce.
Uzbecké spolky tvrdia, že mŕtvych nie je 124, ako uvádza ministerstvo zdravotníctva dočasnej kirgizskej vlády, ale asi sedemsto. Okrem toho asi 75–tisíc Uzbekov utieklo do susedného Uzbekistanu. Oficiálny údaj o počte utečencov je asi desaťkrát menší.
Mladí rabujú a kradnú
Podľa agentúry AP na juhu krajiny pokračuje rabovanie a podpaľačstvo. Skupiny mladých kradnú všetko, od potravín po televízory. Políciu na uliciach prakticky nevidieť.
Agentúra RIA Novosti napísala, že v džalalabádskej oblasti chytili jedného z organizátorov násilností. Bol to miestny politik, ktorého identitu neprezradili. Oblasť je označovaná za baštu zvrhnutého prezidenta Kurmanbeka Bakijeva.
Zrážky medzi Kirgizmi a Uzbekmi vypukli 11. júna. Rozalína Otunbajevová, ktorá sa ujala moci po zvrhnutí prezidenta Bakijeva, v sobotu priznala, že jej krajina potrebuje zahraničnú vojenskú pomoc.
Autor: Agentúra Epicentrum